Duchovný význam odievania V.
Emil Páleš

Striedanie módnych vĺn

Ak teraz vieme, ako duchovný pravzor Venuše súvisí s vlasmi, nebude ani ťažké pochopiť, prečo v dejinách vždy vtedy, keď sa táto duchovná bytosť v zákonitom striedaní nebeských hierarchií ujala funkcie vládnuceho ducha času, nastala taká fascinácia vlasmi a účesmi: v období rokoka, v neskorej antike, ale už aj v starom Akkade. Nosia sa účesy dve-tri hlavy vysoké, do ktorých sa vplietajú celé kvetinové záhrady, plachetnice a pod.; a kaderníci sú povyšovaní do šľachtického stavu. Každý sa už raz možno opýtal sám seba, prečo sa vlastne menia módne štýly. Prečo dôjde niekde náhle k zmene vkusu, k zmene cítenia?

Lévi-Strauss charakterizoval módu ako "najsvojvoľnejší a najnáhodnejší aspekt sociálneho konania".2 Metamorfózy módy nám naozaj môžu pripadať ako niečo celkom chaotické, neuchopiteľné a nezaraditeľné; ale len dovtedy, kým nespoznáme, že aj ony majú svoju vlastnú zákonitosť.

Napríklad v starom Ríme. Rimania mali určitý ideál. Za republiky rímske oblečenie bolo celkom jednotvárne, bez fantázie, bez pestrosti. Zmyslom tógy bolo podčiarknuť dôstojnosť, slávnostnosť, vážnosť. Zákon nerobil žiadne ústupky frivolnosti. Keby sa Riman objavil s nejakou výšivkou alebo čipkou na tóge, strácal by dôstojnosť. Také niečo sa považovalo za príznak morálneho úpadku. Ani rímske ženy pôvodne nepoznali komplikované účesy. Uvoľnený pramienok vlasov na čele sa považoval za koketnosť.

Od 2. storočia sa všetko neuveriteľným spôsobom mení. Na tóge pribúda ozdôb, výšiviek, až bola celkom slávnostná a prepychová. Objavujú sa látky živých farieb, strapce; účesy sú vysoké dve hlavy, diadémy, ihlice, kvety, vence... V 1. a 2. storočí sa ideál Rimanov celkom zmenil. Rimania pôvodne uctievali strohého Saturna. Saturnus bol špecificky rímskym božstvom. V 2. storočí najobľúbenejšou bohyňou v celej rímskej ríši sa stala Isis-Venuša. Archetyp Múdreho starca - ako by to povedal C. G. Jung - vystriedal archetyp Krásnej panej. V roku 108 odovzdal Orifiel, archanjel Saturna, žezlo vládnuceho ducha času Anaelovi, regentovi Venuše.

Tieto archetypy, praobrazy v kolektívnom podvedomí ľudstva sa nestriedajú chaoticky, náhodne, ale majú svoj poriadok. Málokde sa tak zreteľne prejavuje duch doby, nálada, to, ako sa ľudia cítili, ako v móde. To je na móde práve také pozoruhodné, že sa v nej zjavuje navonok niečo, čo nie je vidieť, čo však pôsobí pod prahom vedomia ľudí. Móda vychádza z ducha doby, ktorý je činný v kolektívnom podvedomí ľudstva. To si uvedomíme, keď pozorujeme napríklad analógie s architektúrou.

Napríklad gotika: špicaté veže katedrál a oblúky - špicaté kužeľovité klobúky (heniny), dlhé padajúce látky a rukávy, ktoré opticky predlžujú postavu. Gotická žena a gotická katedrála - to je ideál éterickej, subtílnej, cudnej krásy. Obe sa objavujú okolo roku 1150, keď vrcholí pôsobenie kozmického pravzoru Panny (pozri článok Archanjel Rafael).

Alebo barok: V baroku nastala úplná feminizácia mužskej módy. Muži chodili oblečení ako ženy. Nosili dlhé vlasy, parochne, sukne, chodili vyšperkovaní, s mašličkami na topánkach, ovenčení množstvom stúh a ozdôb, spotrebovali veľké množstvá púdru, líčidiel a parfémov. Okolo roku 1650 bolo aj na mužskom oblečení až do 500 krajok a stužiek. Muži chodili oblečení ako ženy, ako nevesty.

V barokovom kostole vidíme to isté: nafúknuté tvary zdôrazňujúce hmotu, objem, masív. Barokový interiér - typicky biely so zlatým - je celkom preplnený detailom, je prezdobený. Barokový kostol je rovnaký ako barokový odev; a oba pripomínajú nevestu, ktorá sa chystá na svadbu. V 17. storočí archetyp Luny vládol. Práve okolo roku 1650 jeho pôsobenie vrcholí.3 V 17. storočí aj oblečenie vojakov bolo doslova malebné; ako to čitateľ určite pozná z filmov o troch mušketieroch z čias kráľa Ľudovíta XIV.

Boli časy, keď sa mužská móda zženštila, a naopak čas, keď sa ženská pomužštila. Kým 17. storočie bolo vzácnym obdobím takmer čistého pôsobenia Luny, pôsobil v 14. storočí takmer čistý, s ničím nezmiešaný archetyp boha vojny, Marsu. Prišla móda krátkych, celkom priliehavých odevov, ktoré kopírovali a zvýrazňovali telesné proporcie. Sociológovia nevedia, čo si majú s týmito metamorfózami módy počať. Vidia v nich buď chaotické, bezvýznamné dianie, alebo sa ho snažia za každú cenu odvodiť z praktickej, úžitkovej funkcie odevu, čo je však beznádejné:"Max von Boehn vyslovil pozoruhodnú teóriu o tom, prečo došlo práve v 14. storočí k takej výraznej premene siluety mužského i ženského oblečenia - odvodzuje ju z vplyvu zbroje... Odev, ktorý sa obliekal pod pancier, musel byť samozrejme veľmi tesný. A to považuje Boehn za dôležitý moment... Mužské sukne sa skracujú, odhaľujú sa (pančuchové) nohavice a všetky kontúry tela sa zviditeľňujú"2 Tu sa Boehn dostal svojím spôsobom blízko k pravde, ale len nechtiac. Zásah duchovných bytostí Marsu v 14. storočí znamenal skutočne obdobie mimoriadne krutých vojen a konfliktov, nepokojov, násilia, hladu a pandémií, aké svet nepoznal, takže na konci 14. storočia sa odhaduje, že došlo ku globálnemu poklesu populácie na celom svete o jednu tretinu.

Móda 14. storočia má skutočne do činenia s archetypom boha vojny, a tým nepriamo so zbrojou. Materialistickí vedci sú však vo svojich úvahách vždy pozoruhodne nedôslední. V 14. storočí nosili mladí muži celkom vypasované odevy, ktoré však mali na ramenách a prsiach vypchávky. Keby teda Boehn chcel vysvetliť celý odev tým, že sa v ňom dá lepšie vkĺznuť do panciera, musel by priznať, že to platí iba o jeho dolnej časti (pančuchových nohaviciach), zatiaľčo vypchatá horná časť v tom práve prekáža.

Oveľa bližšie k pravde budeme, keď si vypočujeme svedectvo súčasníka, majstra Jana Husa, ktorý proti týmto módnym trendom svojej doby brojil: "Také v tom hrešie, jenž z sebe dělají obrazy; jako ten, jenž kabátu vlny přidává, aby byl prsatý a tak silný a smělý".2 Jan Hus nám teda dosvedčuje, že príčina, prečo sa tak mladí muži obliekali, bola túžba vyzerať zmužilo a smelo. To je zrejme niečo, na čom dvoranom na dvore Ľudovíta XIV. vôbec nezáležalo. Tak teda príčinou premeny odevu v 14. storočí nebol rozvoj brnenia a zbroje, ale príčinou odevu aj brnenia bol Samael, archanjel Marsu, ktorý vtedy inšpiroval ľudí.