O stretnutiach, zrkadlách a komunikácii - část II.
Gorimir

Vráťme sa však k projekcii vo všeobecnosti. Spomínali sme, že okrem medziľudských vzťahov sa niekedy objavuje aj v podobe snov a zjavení démonov:

Sigmund Freud uvádza prípad človeka, ktorému sa snívalo, že jeho strýko, pobožný Žid, fajčí v sobotu cigaretu a jeho manželka ho hladká a mazná sa s ním ako s dieťaťom. Podľa Freuda sa dá tento sen vyložiť takto: "Keby môj strýko, svätý muž, fajčil v sobotu cigaretu, mohol by som sa nechať láskať od svojej matky." (FREUD IX: 189) Podkladom sna je prianie byť láskaný matkou, ktoré si pacient nepripúšťa. Obrana voči tomuto želaniu sa prejavuje aj vo sne, keď sa premieta na zbožného strýka. Okrem projekcie však dochádza aj k presunu, keď je samotný moment "zakázaného" presunutý z láskania na fajčenie počas šábesu. Strýko vo sne sa teda necháva láskať manželkou ako matkou, venuje sa však náhradnej zakázanej činnosti.

Projekcia sa podľa Freuda prejavuje aj v zjaveniach démonov. Konkrétne máme na mysli hrozivé zjavenia zosnulých najbližších príbuzných. Freud zistil, že voči najbližším príbuzným zvyčajne máme obojaké pocity: máme ich veľmi radi, ale okrem toho sa občas objavujú pocity a fantázie, ktoré majú ďaleko od nežných a láskavých. Tieto nepriateľské pocity však často vytesňujeme, teda si ich nepripúšťame do vedomia. Smrť niekoho z najbližších príbuzných potom okrem zármutku zo straty často vyvolá takmer neuvedomované pocity uspokojenia. Hrozivé zjavenie zosnulého je obrana voči týmto emóciám. Freud vo svojej dobe pripisoval tieto démonické zjavenia len ľuďom z takzvaných "primitívnych" kultúr. Etnologické výskumy však ukazujú, že za týmito zjaveniami vonkoncom netreba cestovať do zeleného šera pralesa. Naopak, neexistuje zásadný rozdiel medzi myslením "primitívneho" človeka a "občana vyspelej civilizácie". Čiže aj súčasný Európan môže v istých chvíľach premietať do súhry svetiel, tieňov, pachov a zvukov svoje nevedomé obrazy rozzúreného starého otca, ktorý v kuchyni zhodí našu obľúbenú šálku len preto, aby sa pomstil.

Vráťme sa však k zrkadleniu v medziľudských vzťahoch. Zatiaľ sme ukázali, ako funguje jedna strana rovnice vystihujúcej časté nedorozumenia. Túto stranu by sme mohli aspoň približne zovšeobecniť tak, že to, čo ma na druhom najviac rozčuľuje, je často práve to, čo nechcem vidieť sám u seba. Už sme však zistili, že to môže byť omnoho pestrejšie. Jeden z problémov nastáva vtedy, keď si ľudia vo vzťahoch takýmto spôsobom začnú nastavovať zrkadlo vzájomne. A keďže do vzťahov vstupuje vždy dvojica ľudí, kde si každý o tom druhom vytvára nejaký obraz a podľa neho sa aj správa, nastáva to takmer vždy. Ak ide o vzájomné zrkadlenie a posilňovanie pozitívnych pocitov, vtedy tomu hovoríme družnosť či vzájomnosť a ďalej nad tým neuvažujeme. Prečo aj? Je príjemné byť s niekým, s kým si doslova čítame myšlienky, s kým sme na jednej vlne. Málokto si však uvedomuje, že presne toto nastáva aj v prípade konfliktov, často tiahlych, bezvýchodiskových a nezmyselných. Takých, ktoré nikam nevedú, účastníkov nijako neobohacujú (nie sú to búrlivé, no konštruktívne debaty), ale len vyčerpávajú. Isteže, reálny život sa odohráva kdesi medzi týmito extrémami. Ide len o to, uvedomiť si, že sa tu uplatňujú rovnaké mechanizmy - aspoň z určitého pohľadu. Pozrime sa preto na jeden častý a nepríjemný jav, ktorý súvisí so vzájomným zrkadlením, a to na pomstu. Pôjde zas o určitý model; neznamená to, že všetky naše stretnutia majú charakter pomsty alebo oplácania rovnakého rovnakým. Ide skôr o jeden z možných priebehov konfliktov medzi ľuďmi

Pomsta alebo ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva

Ak si našinec povie slovo "pomsta", hneď si predstaví rôzne podoby násilia a hlúpeho, spoločenské vzťahy ničiaceho správania. Objaví sa mu vyrovnávanie si účtov, najstaršia podoba spravodlivosti - "oko za oko, zub za zub". A tiež slepá nenávisť medzi susedmi rôznej národnosti, ako ju poznáme z nekonečných konfliktov na Balkáne, kde sa celé generácie hromadili vzájomné krivdy medzi ľuďmi všetkých národností. Pri podrobnejšom pohľade sa totiž ukazuje, že tento pohľad na pomstu ako na ničivý antisociálny jav je len jednou stránkou mince. Podľa niektorých výskumníkov (napr. BIES, TRIPP a KRAMER, 1997) je pomsta často konštruktívnym javom upevňujúcim súdržnosť skupiny a ako taká sa objavuje oveľa častejšie, než by človek predpokladal. Predovšetkým, odvetný spôsob reakcie - "ako sa do hory volá...", či aspoň jej hrozba, je ochranou pred zneužitím moci. Pohrozenie protiútokom je niekedy najúčinnejším spôsobom, ako nepripustiť manipuláciu:

Nadriadený: "Varujem vás. Ešte jedna chyba a vyvodím z toho dôsledky!"
Zamestnanec: "Takýto tón si vyprosujem. Budem sa na vás sťažovať na podnikovej rade!"

(Poznámka: Príklad pochádza z Nemecka, kde zväčša platí iná firemná kultúra, než u nás...)

Z nášho pohľadu je pomsta zaujímavá preto, že ide často o jav vyplývajúci z dvojnásobného nastavenia si zrkadla, teda o situáciu, keď obaja hráči na seba vzájomne premietajú svoje vlastné nevedomé obrazy. Nedeje sa to tak však hneď , resp. nie je to však hneď viditeľné.

Pomsta totiž podľa citovaných autorov prebieha v troch základných krokoch, ktoré pripomínajú zohrievanie tlakového hrnca. Vzťahová hra, ktorú nazývame "pomsta", podľa týchto autorov prebieha tak, že na začiatku preskočí nejaká iskra, ktorá celý proces zapáli. Človek si napríklad uvedomí porušenie morálky, férového správania, sľubov alebo vníma zneužitie moci voči svojej osobe. Je nepodstatné, či k takejto situácii príde "naozaj", alebo si to ten človek len myslí. Ostatne, čo pre niekoho môže byť bežnou kritikou, to iný môže vnímať ako zámernú snahu o strápnenie jeho osoby v kolektíve. Všimnime si, že aj tu môže zohrávať rolu projekcia. Náš vlastný, no nepriznaný pocit menejcennosti spojený so skrytou nenávisťou môžeme prenášať na šéfa, takže jeho - dajme tomu oprávnenú - kritiku vnímame ako osobný útok od človeka, ktorý si potrebuje "päsťami" vynucovať rešpekt.

Po tom, ako takáto iskra preskočí, nasleduje fáza zahrievania. Tá je spojená s niektorými zaujímavými javmi, o ktorých si viac povieme ďalej. Týkajú sa totiž toho, ako obe stránky vnímajú situáciu konfliktu. Práve na tomto mieste najvýraznejšie dochádza k "obojstrannému zrkadleniu". Procesy, ktoré v tejto fáze prebiehajú, zvyčajne stupňuje naliehavosť myšlienok a emócií zameraných na pomstu. Keď "zahrievanie" dosiahne vrchol, preklopí sa do poslednej etapy, do fázy chladnutia. Tá môže prebehnúť v zásade štyrmi spôsobmi: "postupným vyprchaním" - čiže bez prejavov v správaní, "únavou" - prejavom je len psychické vyčerpanie a znechutenie, "vypustením cez ventil" - odreagovaním nahromadeného napätia v inej aktivite a napokon "explóziou", teda priamym útokom na pôvodcu.

Pokračování příště

Uvedeno ve spolupráci se serverem www.putnici.sk