Prechod Ohňom
Ivona Ďuričová

Oheň má mnohoraké podoby: kým horiace sviečky alebo teplo sálajúce z krbu navodzujú útulnú a sviatočnú náladu, nespútaný živel v podobe ničivého požiaru desí. Od malička nám vštepovali, že oheň páli a je to dobrý sluha, ale zlý pán. Tak či onak človeka oheň fascinuje. Keď som po prvýkrát videla na Srí Lanke tancovať ľudí na žeravých uhlíkoch, bola som presvedčená, že je to zaručene iba nejaký trik pre turistov. Zopár rokov mi to vŕtalo hlavou, kým som sa nepresvedčila - takpovediac "na vlastné nohy". Po tejto vlastnej skúsenosti, ktorá sa pre mňa stala nezabudnuteľným vzrušujúcim zážitkom, som sa o prechode ohňom porozprávala s Josefom ČETKOVSKÝM z Moravy, ktorý si túto skúsenosť zopakoval už niekoľkokrát.

Josef o sebe vyhlasoval, že je materialista. Začiatkom roku 1993 sa raz na pive medzi priateľmi debatovalo o seminári, kde vraj ľudia chodia po rozžeravených uhlíkoch. Josef sa len zasmial a pomyslel si niečo o šamanoch. Vtom mu jeden známy ponúkol, že ak neverí, nech sa ide presvedčiť, seminár mu zaplatí. Vraj ak mu to niečo dá, peniaze vráti, ak nie, nič sa nedeje. Strhla sa búrlivá debata, výsledkom ktorej bolo to, že hrdý materialista Josef sa nechal uhovoriť, aby to skúsil.

S akými pocitmi a očakávaniami si šiel na seminár? Priznám sa, moje pocity boli zmesou zvedavosti, obáv a strachu.
Aj u mňa silnela zvedavosť, no súčasne aj obavy a dosial nepoznané vzrušenie. Po príchode na seminár som si začal uvedomovať i to, čo síce písali v propagačných materiáloch, ale nejak som to popri hlavnom bode programu - prechodu cez oheň - nevnímal: že záber semináru bude oveľa širší a rôznorodejší.

Ako to všetko prebiehalo?
Na úvod sme sa navzájom zoznámili, dostali ceduľky s krstnými menami a bez ohľadu na vek si potykali. Vek účastníkov sa pohyboval v rozmedzí medzi dvadsať až šesťdesiat rokov. Potom o sebe každý povedal pár viet, bolo nás asi päťdesiat a každý sme na seminár prišli s trochu inými predstavami a očakávaniami. Prednášajúci nám vysvetlil, že mnoho životných problém má svoje korene v ľudskom podvedomí. Základom je náš mozog, a preto sme sa zoznámili s frekvenciami činnosti mozgu: pásmo beta 2l -14Hz (bdelý stav, logické myslenie), pásmo alfa 14 - 7Hz (začiatok usínania, bdelé snenie, theta 7 - 4Hz (zodpovedá jednej fáze spánku), delta 4 - O,5 Hz (hlboký spánok, bezvedomie).

Čo bolo ďalej?
Potom sme sa s pomocou farieb, ktoré sme si predstavili vo svojej mysli, začali dostávať do hladiny alfa - stavu, ktorý je pre prácu s podvedomím najdôležitejší. Za zvukov príjemnej hudby sme v duchu prešli od červenej farby (symbolizuje ľudské telo a fyzické uvoľnenie) cez oranžovú, žltú, zelenú, modrú, fialovú až k purpurovej, ktorá predstavuje úplné duchovné upokojenie. V hladine alfa sme sa učili rôzne techniky ako si zlepšovať pamäť či ako diagnostikovať rôzne zdravotne problémy.

Vyžadovala si príprava na prechod ohňom špeciálnu úpravu jedálnička?
Na seminári sa pila voda alebo čaje. Konzumovali sa nízkokalorické, ba až diétne jedlá, aby sme pri meditácii nezaspali.

Ako vyzerala samotná príprava na prechod cez oheň?
Spočívala v tanci, speve a ďalších činnostiach, ktoré nám dodávali energiu potrebnú k nášmu rozhodnutiu. V priebehu popoludnia sme chodili von, už k horiacej vatre, na tiché a pokojné meditácie. V priebehu nich sme tiež do jej ohromných plameňov vhadzovali zalepené obálky s vloženým listom papiera, na ktorý sme predtým papieru zverili všetky svoje negatívne emócie a pocity, ktoré nás oslabujú. Keď sme šli k ohňu naposledy, nebola to už mohutná hromada horiaceho dreva, ale úhľadný upravený ohnivý koberec s rozmermi približne šesť krát poldruha metra.

Keď si spomeniem na svoju minuloročnú skúsenosť, tak do poslednej chvíle som neverila, že to zvládnem. Počas prípravy nám lektori tvrdili, že to nie je vec odvahy, ale uvoľnenosti, nájdenia a rozvinutia vnútorných rezerv, zbavenia sa podvedomých strachov. Vraj len treba v pohode urobiť to, čo by sme o sebe nikdy nepredpokladali. Ako si toto finále prežíval ty?
Prvý sa na pomyselnú štartovnú čiaru postavil náš lektor. Po chvíli sústredenia prešiel s vyhrnutými nohavicami, to aby mu neobhoreli, pokojnou chôdzou až do "cieľa". Panovalo absolútne ticho, len žeravé uhlíky svietili a praskali. Vtedy si pravdepodobne ešte väčšina z nás myslela, že je to síce pekné, ale pre obyčajného človeka nezvládnuteľné. Po chvíli však spontánne prešli prví z nás a postupne sa pridávali ďalší. Keď podaktorí prišli na začiatok, ale intuícia im ešte nepovedala "choď", tak sa vrátili späť a skúsili to neskôr znova. Naraz som tam stál aj ja a po chvíľke koncentrácie som bez problémov prešiel celým žeravým kobercom. Prečo nie? Veď v mojich predstavách to nebol oheň, ale príjemný piesok na brehu mora.

Áno, chápem, ja som si zasa predstavila mäkkú trávu.
A niekto si predstavoval aj chladivý sneh. Nakoniec sme to bez úrazu a popálenín zvládli všetci okrem jednej pani, ktorá tvrdila, že neprišla kvôli prechodu cez oheň, ale len chcela stráviť príjemný víkend v spoločnosti milých ľudí. A tak to, čomu sme sa pred pár hodinami len usmievali a neveriaco krútili hlavami, sa stalo skutočnosťou. Prešli všetci, ktorí prejsť chceli.

Mne osobne sa veľmi páčili aj následné bezprostredné reakcie - dôchodca robil od radosti kotrmelce, študentky plakali. Samotný seminár sa však nekončil prechodom cez uhlíky.
Prirodzene, dôležitá je aj následná relaxácia. Zaujímavé je, že čím je človek uvoľnenejší, tým viac môže využiť potenciál svojej podvedomej mysle.

Ovplyvnil tento úspešný pokus tvoj ďalší pohľad na svet a na ľudí?
Tento seminár ovplyvnil predovšetkým môj "vedecký" pohľad na svet. To, že sme prešli cez osemsto až tisíc stupňové žeravé uhlíky, cez ktoré sa proste logicky prejsť nedá, mi naznačilo, že keď človek povie "chcem", nie iba "chcel by som", dokáže nevídané veci!

Dá sa však táto skúsenosť aplikovať aj v praktickom živote?
Možno niektorí čakajú, že po zázračnom prechode ohňom nastúpia ďalšie zázraky a všetko už pôjde samo. Bohužiaľ, nie je to pravda. Táto skúsenosť je iba pootvorením brány poznania ľudských možností. Záleží na nás, ako budeme schopní a ochotní túto skúsenosť a informáciu využiť.

Po prvej skúsenosti si už vedel, do čoho ideš. Bol si tie ďalšie razy už pokojnejší?
Prešiel som štyri ohne, niektoré viackrát. Baví ma opakovane si dokazovať, že to funguje. Odlišnosti boli len v technických detailoch, ale inak boli moje zážitky dosť podobné a účastníci boli vždy skvelí. Pred každým ďalším ohňom je ale v človeku pochybnosť, či to zvládne. Aj keď už o tom niečo vie. A aby som nezabudol, tie peniaze som známemu vrátil a poďakoval som sa mu, že ma nakriatol na dobrú vec.