Technológia myslenia I.
Robert Urgela

Nasledujúce články budú slúžiť nielen ako informatívne, na získanie nových poznatkov, ale aj ako tréningové, ktoré umožňujú trénovať a regulovať samých seba na úrovni myslenia, teda neurónneho prostredia. Spôsob ako myslíme, ako vytvárame vo svojej mysli vzťahy, ako vidíme a riešime rôzne situácie, aký význam im prikladáme, môžeme považovať za nástroj ktorý nás môže rozvíjať, alebo naopak nás môže tlačiť do "blata", do kolapsu.

Celá príroda, Makrokozmos, sa polarizuje, striedavo prechádza jednotlivými fázami svojho cyklu. Takisto aj naša fyziológia, psychika, náš Mikrokozmos podlieha striedaniu fáz, polarizácii svojich funkcií. Sú dve základné fázy: fáza kontaktnosti smerom von a fáza odchádzania z kontaktu, vchádzania do svojho vnútra. Je to analógia dňa a noci, leta a zimy v Makrokozme. Polarizácia na fázy sa týka aj spôsobu myslenia. Tejto oblasti za začneme venovať ako prvej. Je najpodstatnejšia pri ozdravovaní , pri osvojovaní si východných metód, pri rozvíjaní akejkoľvek novej vlastnosti človeka, ktorá má byť skutočne nová a nerozvíja len staré už jestvujúce vlastnosti. Čo sme schopní prijať, závisí práve od pravidiel nášho myslenia, od nášho intelektu.

Naša myseľ dokáže informácie polarizovať len na dve strany. Buď niečo prijme alebo neprijme. Rozlišuje pekné a nepekné, príjemné a nepríjemné, pozitívne a negatívne, buď sa stotožní s niečím, alebo to odmietne, buď je za alebo proti. Existuje neutrálny stred, čo však nie je novou možnosťou. Človek na západe sa nedokáže s niečím stotožniť a zároveň to odmietnuť, vidieť tú istú vec z rôznych uhlov pohľadu. Protikladné možnosti nepovažuje za rovnocenné, cení si víťazstvo a odmieta porážku, snaží sa dosiahnuť výhodné podmienky a vyhnúť sa nevýhodným. Takáto dvojpolárnosť je zakódovaná a v priebehu života posilňovaná zbieraním skúseností, inštinktívne, podvedome. Delenie na plus a mínus prebieha reflexívne. Človek sa učí všetko kúskovať, selektovať svojim neurónnym prostredím, spôsobom myslenia, na dve strany.

Pokiaĺ sa fáze kontaktnosti alebo nekontaktnosti prispôsobí celý organizmus na všetkých úrovniach, je organizmus v rovnováhe. Pokiaľ nie, znamená to smerovanie k patológii. Ako človek dospieva nie je schopný vchádzania do čistých stavov, nevie sa polarizovať úplne jedným smerom, mieša fázy.

Fáza znamená diferenciáciu celého komplexu funkcií organizmu, psychických parametrov, fyziologických procesov, emócií, nastavenia tela, spôsobu vytvárania vzťahov a svetonázoru s pravidlami myslenia. Polarizáciu na stranu kontaktnosti, na Východe nazvali JANGOM, alebo fázou TAO. Opačnú polarizáciu na stranu nekontaktnosti s vonkajším prostredím nazvali JIN alebo CHUM. Procesy ktorá sa aktivujú v organizme nazvali jangové a jinové. Aká je fáza také sú procesy a taký je aj spôsob myslenia. To ako myslíme, je akoby matricou, ktorou prechádzajú všetky informácie, a separujú sa. Čo je mimo tejto matrice, to nie sme schopný prijať, takú informáciu odmietame, tomu priraďujeme znamienka nesúhlasu.

V mozgu prebieha filtrácia. Ako môžeme prijať niečo nové, keď náš intelekt nie je schopný sám zmeniť svoje hranice, prijať nové pravidlá? Je uzavretým systémom. Jedinou možnosťou je vytvorenie druhého intelektu, s inou matricou, inými pravidlami, zmenou myslenia a spôsobu vytvárania vzťahov. Ten nový intelekt môže vzniknúť zúžením dvojpolárneho spôsobu myslenia na jednopolárny. Tým sa odstráni podvojnoť. Tým sa ruší delenie na silu a slabosť, víťazstvo a porážku, úspech a neúspech, slávu a potupu,... Iným spôsobom ako prekonať diktatúru podvojnosti myslenia, je rozvinúť ho a doplniť novým alternatívnym myslením opačného typu. Takto sa objavuje dialektika.

Myslenie má svoju zotrvačnosť, nechce sa ľahko vzdať svojej nadvlády. Do procesu formovania nového intelektu na stranu kontaktnosti, je potrebné zapojiť orgány ktoré prijímajú informácie iným spôsobom. Máme orgány priameho prijímania informácií a ich nepriameho, sprostredkovaného prijímania. Tými prvými sú zmyslové analyzátory, naše orgány zraku, čuchu, sluchu, chuti a hmatu. Orgánom ktorý informácie prijíma nepriamo je intelekt. Zmyslové orgány prijímajú informácie bez straty času, v momente. Keď obrátime zrak z jedného predmetu na iný, obrazy sa vystriedajú okamžite. Zvuky vnímame ako prichádzajú, ako plynie reč nášho partnera, ako znie hudba, ako sa menia keď prepíname kanály na TV. To isté sa týka analyzátorov chuti, hmatu a čuchu. Chute, vône a dotyky prijímame tak ako prichádzajú, nové nahrádzajú staré. Informácie samé o sebe prichádzajúce cez cez tieto kanály sú neutrálne. To že vidíme Slnko, počujeme určité hlasy, jeme nejaké jedlo, je indiferentné. Reflexívne k nim priradíme určité vzťahy, kvalitu, dostávajú zafarbenie. Informácie získavajú emočné zafarbenie okamžite, cítime či sú príjemné alebo nepríjemné, bez toho aby sme museli o nich premýšľať . Niečo sa nám páči alebo nepáči, či je to obraz, hudba, chuť. Cudzí človek je nám sympatický alebo nesympatický na prvý pohľad, dôverujeme mu alebo nie bez potreby premýšľania. Zmyslovým aparátom, poznávame, prijímame alebo odmietame, v rôznej intenzite, priamym spôsobom. Podľa našej bioenergetickej fázy, nášho nastavenia.

Náš intelekt je orgánom nepriameho prijímania. Dokáže informáciu priviazať, pripútať, vznikajú pamäťové stopy. Takto si dokážeme vyvolávať zvuky ktoré už nepočujeme, obrazy ktoré v skutočnosti nevidíme, spomínať si, opakovať a premýšľať o minulých zážitkoch. Je rozdiel vyvolávať zážitky ktoré stimulujú naše zmyslové analyzátory, napríklad hmat, a premýšľať v symboloch, abstraktne pracovať intelektom, bez odozvy v cítení. V jóge sa Krija a Čárja zakladá na vyvolávaní pocitov pri ktorých sa zapájajú abstrakcie, ale pocity sa realizujú, zhmotňujú.

Na Oriente sa rozvíjali orgány bezprostredného poznávania. Zdôrazňovali nepripútanie sa k minulému, prešlému, starému. Obrat späť je cestou k zapínaniu procesov starnutia. Rozvíjaniu samotného intelektu nepripisovali veľký význam. Cenili si predovšetkým schopnosti, cit, a nie vedomosti. V západnej civilizácii sa cení orgán sprostredkovaného prijímania a poznávania - lineárny, podvojný intelekt. Poznávanie priamym spôsobom sa necení. Chváli sa múdrosť, schopnosť uvažovať, premýšľať, mať bystrý úsudok, racionálne jednať. Orgán formovania a nepriameho poznávania, sa na západe rozvinul do takej miery, že sa stal akýmsi mozoľom, ktorému slúžime, ktorý nám diktuje.

Náš intelekt je teda nástrojom ktorý môžeme využiť pre alebo proti sebe. Človek ho inštinktívne využíva proti sebe, proti životnosti a progresu, nakoľko si necháva ním diktovať Východiskom z tejto situácie je druhá spomínaná možnosť, rozšírenie, doplnenie hraníc, rozvinutie sa .

Myslenie prezentované Lao Ć, Buddhom, učením Krista, zenom, vychádza z alternatívneho myslenia, ktoré je západnému mysleniu zrkadlovo obrátené. Je to tiež dvojpolárny spôsob prijímania informácií a vytvárania vzťahov. Pre takýto jangový typ umu je charakteristická schopnosť zrieknutia sa starého, minulého. Tak ako sa hovorí v Zen: "aby sme mohli naplniť novým obsahom šálku, najprv ju musíme vyprázdniť.

Keď chytajú opice, vyrežú do kokosového orecha otvor, a dovnútra nasypú potravu. Otvor je taký úzky, že opici cez ňu prejde len otvorená ruka. Keď sa opica chce zmocniť úlovku v orechu a nedokáže svoju zavretú ruku vytiahnuť von, nepustí sa svojej istoty, stratí svoj život. Aj s človekom je to podobne. Keď sa nevzdá toho čo má, nepustí sa svojich domnelých istôt, neotvorí ruku a srdce, vyberá si cestu úpadku, degradácie. Keď sa zriekne obmedzujúcich pravidiel a zbaví sa pripútanosti, môže sa rozvinúť, postúpiť z pozície životnosti ďalej. Schopnosť zrieknutia sa oslobodzuje a zapína funkcie omladzovania. Preto Ježiš vyzýva k láske nielen k blížnym, ale aj k nepriateľom. Preto zdôrazňuje potrebu odpúšťať vinníkom našim. Keď nebude odmietania, nebudú strádania. Lao Ć poukazuje na to ako slabé víťazí nad silným, mäkké nad tvrdým, ako oprostenie sa od žiadostí a túžob predlžuje fázu života TAO.

Z pohľadu kontaktnosti je potrebné nepripútať sa, dať prednosť priamemu poznávaniu, pred vytváraním veľkého objemu intelektuálnych poznatkov, skúseností. Človek premýľajúci odchádza z kontaktu, uzatvára sa. Ak si všimneme niekoho kto hlboko premýšľa, je zamyslený, nebude svoje okolie, podľa intenzity uzavretia sa do svojho vnútra, vnímať. Stráca kontakt s okolím. Zapína reflexívne procesy jinového typu, ukladania a skracuje procesy mladosti, aktivity. Podobne je to ako s plačom. Premýšľajúci človek akoby potichu plakal, zmäkčuje vnútorné väzby, spracováva ich, a pritom odchádza z kontaktu. Keď strácame kontaktnosť, naše vnútorné procesy reagujú, formujú sa. Takýto človek cíti potrebu neustále hľadať príčiny, prečo sa to a to vyvinulo práve takto, kto je čomu na vine, potrebuje overovať fakty, dôvody, vyžaduje dôkazy, neustále vytvára myšlienkové konštrukcie. To je prekážkou fázy otvorenia Jang, kontaktnosti. Kontaktnosť je potrebná na rozvoj adaptačných funkcií, omladenie organizmu, a získanie schopnosti nadšenia, entuziazmu. Tak ako sú deti kontaktné, dokážu sa tešiť, žasnúť, cítiť oduševnenie. Ježiš ich nie náhodou dáva za vzor dospelým.

Zvýhodnenie intelektuálneho poznávania zabíja emócie človeka. Slúžením podvojnému, porovnávaciemu intelektu sa človek upína k výsledkom, cieľom. Prestáva cítiť radosť zo samotnej činnosti, z práce. Pracuje, koná len pre výsledky. Proces sprevádzajúci jeho činnosť sa stáva len povinnosťou, stratou času. V podstate odmieta prácu, zaujíma sa len o odmenu. Svoje aktivity vykonáva bez záujmu a mechanicky. Stráca schopnosť cítiť šťastie, záujem, oduševnenosť.

Kontaktnosť smerom von, strácajú aj ľudia intenzívne zaoberajúci sa vedou, logikou, technikou, vytvárajúci teórie, koncepcie, pravidlá. Sú vyzbrojení silou lineárneho intelektu, rozdvojujúcou všetko s čím prídu do styku. S takou vernosťou slúžia zákonom podvojnosti, že akýkoľvek návrh, konštrukciu, názor ktorý sa nezmestí do hraníc jeho pravidiel budú odmietať intenzívne, podráždene, agresívne. Pritom zdravie slabne, životné sily vysýchajú. Premýšľajúci človek je opakom vnímajúceho, človeka. Ten prvý potrebuje dokazovať, hľadať príčiny, overovať. Preveruje lebo nedôveruje. Všetko podriaďuje svojej logike a riešenia hľadá metódou analógií. Nové informácie filtruje na základe starých skúseností, starých analógií. Človek vnímajúci, naturálny, ktorý poznatky spracováva orgánmi priameho poznávania, je dôverujúci, nepotrebuje dokazovanie

Odpovede nehľadá na základe analógie. Nehľadá príčinno - následné vzťahy. Keď takýto človek neuspeje na jednom mieste, namiesto výčitiek, ide ďalej. Obchádza prekážky, adaptuje sa na zmenu vonkajšej situácie. Stopercentnú kontaktnosť nazvali v náboženstvách vierou. Veriaci človek rovnako prijíma dobré aj zlé, s pokorou a zmierením. Nepotrebuje dokazovať, to patrí do kompetencie intelektu. Situáciu nebude riešiť na báze umu, ale svojej viery, kontaktnosti. Preto bude prosperovať, rozvíjať sa, nestavia vnútorné prekážky, mantinely, napriek vonkajším neprajným okolnostiam, skromným podmienkam. Učenie Ježiša smeruje na stranu obrovskej kontaktnosti, mysleniu jangového typu .

Zákony myslenia dvoch zrkadlových typov myslenia sú si navzájom opačné. Každý z foriem umu má svoje pravidlá. Obe sú dvojpolárne, ale kým západný systém je egoistický, tak východný je altruistický. Človek tieto pravidlá používa inštinktívne ako samo sebou dané, automaticky. Považuje ich za prirodzené. Sú východiskami pre myslenie, rozhodovanie. Sú prizmou, cez ktorú nazeráme na svet, a ktoré zafarbuje neutrálnu skutočnosť. Aké sú zákony týchto vzťahov budeme analyzovať nabudúce.