Technológia myslenia II.
Robert Urgela

Zákony neurónnych kompozícií ktoré sprevádzajú myslenie človeka, sú založené na dvojpolárnosti, duálnosti. Tieto pravidlá fungujú ako samo sebou dané, bez toho aby prenikli na úroveň poznania. Každý človek na ich základe formuje svoje myšlienkové pochody a svoje vyjadrovanie smerom von, prostredníctvom rečového aparátu. Podvojné myslenie dokáže vytvárať len dva druhy vzťahov, selektovať dvoma smermi. V matematickej podobe by sme to nazvali plus a mínus.

Pri vytváraní, konštruovaní myšlienok existujú objekty a vzťahy medzi objektami. Rozmýšľame kvantitatívne a kvalitatívne. Keď máme len jeden objekt, napríklad seba samého a nič mimo toho, môžeme vytvárať vzťahy len so sebou. Pokiaľ sa objaví ďalší objekt, začíname s vytváraním vzťahov smerom von. Vyberáme z možností: rozoznávame lepšiu a horšiu.

Riešime situácie: rozlišujeme výhodnejšiu a nevýhodnejšiu variantu riešenia. Sme vo vzťahu s ľuďmi: rozlišujeme sympatie a antipatie. Vyberáme si partnera: jedného chceme, druhého odmietame Snažíme sa získať privilégiá, dostať dobré ponuky, potvrdenie svojich názorov, kladné hodnotenie a byť odmeňovaný. Odmietame byť v nevýhode, nechceme prenechať dobré ponuky iným, dostávať negatívne hodnotenie, vyhýbame sa kritike voči sebe, nie sme radi ak sme v úzadí.

Vytvárame hierarchie, hodnotové rebríčky, poradie cenností, staviame ciele, na základe výberu, selekcie. Táto vlastnosť podmieňuje naše rozhodovanie v každodenných situáciách. Objekty sa stávajú kvantitou a vzťah voči nim kvalitou. Tieto dve odlišné kategórie je dôležité brať na zreteľ. Človek vyrastajúci v západnej civilizácie ich mieša dohromady, nerozlišuje ich.

Keď napr. matematik zadá príklad: " mám 20 oviec, 10 mi prídu zobrať, koľko ich zostane? Z hľadiska logiky kvantitatívneho charakteru povie, že zostalo 10 oviec. Nebude súhlasiť s pozíciou kvalitatívnou: Zostalo ich stále 20. Len rozdiel bude v tom že 10 je mojich a 10 ne-mojich. Z tohto pohľadu : 20 oviec - 10 oviec = 20 oviec, ale 10 oviec je + a 10 oviec -. Múdrosť myslenia orientálneho typu je skrytá v uvažovaní, premýšľaní vlastnosťami, kvalitami. Mnohopolárnosť v ume, zahrňuje v sebe nielen objekty, ale aj vzťahy medzi týmito objektami.

Vlastnosťou západného jinového spôsobu myslenia je popri podvojnosti aj lineárnosť. Prejavuje sa vo vytváraní príčin a následkov, hľadaní dôvodov: pretože... Človek jednotlivé informácie dáva do priamočiarich väzieb a vytvára lineárny reťazec príčinno-následných súvislostí. Takúto zákonitosť potvrdzuje v sebe a vždy sa nimi snaží riadiť. V myslení jangového typu pre takéto vzťahy niet miesta. Takýmto spôsobom vlastne človek vytvára vnútorný svet, ktorý sa snaží vnucovať všetkým a všetkému s čím príde do kontaktu. Keď napríklad nastane krízová, neželaná situácia, mnohí hľadajú príčinu, vinníka, začnú sa hádky, obviňovania, čo situáciu nevyrieši. Situácia sa zmení, len ak začnú hľadať riešenia.

Myšlienkový svet je svet symbolov. Keď vyslovíme napríklad slovo: " Slnko", je to len názov, symbol. Skutočné reálne Slnko to nie je, to je podľa zákonov nášho zraku na oblohe. Pred chvíľou mi dcéra hovorila o jednej fotografii, že na tej fotke je ona s bratom. Odpovedal som, že to nie sú oni, ale ich neživé obrazy, abstrakcie reálneho človeka. Symbolický jazyk s ktorým operuje intelekt je tiež abstraktný. Používa tiene ktoré vrhá na reálne veci. To čo vnímame orgánmi priameho vnímania, ukladáme v symbolickej podobe v našej mysli. Nastáva transformácia vonkajších objektov na symbolický jazyk, ktorý používame v písomnej a hovorenej podobe.

Jednotlivé kroky s ktorými operuje myseľ idú po línii. Vzťahy medzi jednotlivými objektmi sa vytvárajú po línii, súčasne sa konštruuje iba jeden druh vzťahu, až potom ďalší atď. Lineárnosť sa prejavuje pohybom z jedného bodu do druhého. Plynutie času je pre podvojne mysliaceho človeka lineárne, premiestnenie v priestor je lineárne, dosahovanie cieľov, chápanie vývoja - evolúcia, chápanie dejín - od primitívneho k pokrokovému, všetko sleduje lineárnu postupnosť.

Dospievaním, stále vo väčšej miere vytvárame hierarchické rebríčky. Selekcia a postup v týchto abstraktných rebríčkoch sleduje lineárnosť. Z čoho sa skladajú tieto rebríčky? Už to nebývajú objekty, ale vlastnosti, funkcie, abstraktné a nie konkrétne pojmy. To je ďalší druh symbolov, ktoré sú potravou pre náš intelekt. Človek umiestňuje niekoho vyššie, toho obdivuje, dáva za vzor, považuje za autoritu: " Z toho si ber príklad, ten niečo dokázal." Iných zas umiestňuje naspodok pomyslenej hierarchie. Tých dáva za zlý príklad, a opovrhuje nimi: "Ak sa nebudeš snažiť, dopadneš ako ..." Títo ľudia imponujú a naopak odrádzajú svojimi vlastnosťami, ktoré im umom priraďujeme.

Pre náš um existuje vertikálna hierarchia, kde figurujú cennosti, kde si želáme postupovať. Okrem toho rozlišuje horizontálnu lineárnosť, pri ktorej jednotlivé kroky v reťazci sú na jednej hodnotovej úrovni. Je to napríklad postupnosť používaná vo vede, vo fyzike, matematike, v logike, filozofii, v umení. Náš sluch vníma postupné spájanie jednotlivých tónov do celku, náš zrak vníma postupné spájanie farieb lineárnym spôsobom a náš intelekt vytvára vzťahy lineárnym spôsobom. Spájanie lineárnych kompozícií do celkov, sa mylne vydáva za mnohorozmernosť. Možnosti sa vydávajú, omylom, na základe dohody, za skutočnosť. V konkrétnej praxi to napríklad znázorňuje vnímanie priestoru. Môže to byť šokujúcim zistením, proti ktorému sa bude intelekt búriť, ale pre dvojpolárnych, lineárne zmýšľajúcich ľudí je aj priestor,/ loka / iba lineárny. Presvedčenie že priestor je trojrozmerný je iluzórne. Z jedného bodu sa dokážeme pohybovať súčasne len do jedného jediného ďalšieho. Až potom sa môžeme vybrať do ďalšieho.

Nikto na západe sa nedokáže súčasne pohnúť do dvoch rôznych smerov, ísť hore, aj dole, napravo aj naľavo a nebodaj aj dopredu a dozadu. Nevieme súčasne vybavovať svoje povinnosti v dvoch úradoch, alebo navštíviť dve priateľky naraz. Možnosti, pohybu do rôznych smerov sa iluzórne vydávajú za skutočnoť. Ešte aj kozmické lode skonštruované človekom sa pohybujú len lineárne v čase aj v priestore. Alebo počítače vyvinuté lineárnym intelektom pracujú len v obmedzeniach lineárnej podvojnosti. V maximálnej miere sa dosiahla tzv. superpozícia podvojných vzťahov, čo však nie je predmetom tejto úvahy, lekcie, alebo článku / ako pre koho/.

Ďalšou vlastnosťou spôsobu myslenia jinového charakteru je sortírovanie, výber. Z daných možností sa vždy vyberá jedna, pohybujeme sa jedným smerom a vylučujem ďalšie možnosti. Vo vonkajšom priestor ak cestujeme do Bratislavy, necestujem do Košíc, ak si zvolíme sedieť v kresle, nesedíme na stoličke. Vo vnútornom priestore, vo svojich želaniach, si vyberáme krásne a odmietame špatné, uprednostňujeme dobré a vylučujem zlé, hľadáme výhodné a nechceme nevýhodné, prikláňame sa k cennému a nechceme bezcenné. V ezoterike si vyberáme vyššie, duchovné a popierame nižšie, telesné. Z orgánov považujeme svoje srdce za vyššie a napríklad črevá za nižšie. Inklinujeme k vyššiemu, etickému, spravodlivému, pravdivému, morálnemu ap. Každý vo svojom vnútri si dané pojmy napĺňa vlastným obsahom, ale v rámci výberu, sortírovania.

S niečím dokážeme súhlasiť alebo nesúhlasiť, vieme niečo prijať alebo neprijať. Pokiaľ sa nezrealizuje tá možnosť ktorú sme vybrali, nastáva fáza uzavretia, neprijatia, nekontaktnosti, odmietania. Napríklad pokiaľ sme sa inštinktívne ohodnotili na určitú výšku odmeny, v skutočnosti sme však za vykonanú prácu dostali menej, s touto možnosť nebudeme spokojný. Všetko s čím prídeme do styku filtrujeme a necháme intelektom selektovať, deliť. Tak činí aj veda, medicína, tak vytvárame aj spoločenské vzťahy. Automatizmus vnútorného delenia, okamžite, intuitívne, je naprogramované formujúcim orgánom, intelektom. Pravidlá umu pracujú nebadane, skryte, nikto si ich neuvedomuje. Tým že niečo obhajujeme, zastávame sa určitého názoru, obhajujeme vlastnosti nášho myslenia. Človek nechce sám sebe protirečiť, seba každý potvrdzuje. Tak vzniká dokazovanie svojej pravdy.

Vo fyziológii a psychických funkciách sa zapínajú jinové procesy. Pokiaľ ponúknutá teória, koncepcia, spôsob riešenia situácie, nebudú zodpovedať daným pravidlám, bude odmietnutá v rôznej intenzite, podľa miery skúseností, ktoré vytvárajú uzavretý okruh, obmedzenia človeka. Na základe získaných skúseností a pravidiel myslenia, si človek v priebehu života vytvára kritériá. Na základe týchto kritérií si vyberá čo je dobro a zlo, správne a nesprávne, spravodlivé a nespravodlivé. Človek obhajuje svoje kritériá. Prejavujú sa aj vo vede, filozofii, technike, interpretácii dejín, vo všetkom čo človek komentuje, opisuje a vytvára. Tiež dvojpolárnym, ale zrkadlovo obráteným systémom myslenia, spôsobom vytvárania vzťahov a svetonázorom, je jangový typ intelektu. Objavuje sa v taoizme, buddhizme, džanaizme, ale aj v učení Ježiša. Tento typ myslenia ja nastavený na fázu kontaktnosti a na fyziologické procesy jangového charakteru, otvárania sa. V organizme sa zapínajú procesy omladzovania, vitality, zdravia, získania fyzických síl, výkonnosti, zväčšenia adaptácie na vonkajšie zmeny. Hierarchia egoistického systému myslenia prvého typu sa obracia hore nohami.

V tejto fáze kontaktnosti človek prijíma všetky možnosti ak rovnocenné. Keď sa nepresadí na jednom mieste, nevadí, pôjde ďalej. Keď ho vyhodia, urazia, vysmejú sa mu, vynadajú mu, napľujú do tváre, nevadí, aj to je dobre. Nenašiel súhlas, potvrdenie, nájde ho inde. Na Oriente sa problémy a prekážky považujú za prínos, za možnosť rozvinúť seba na vyššiu úroveň, postúpiť ďalej, zdokonaliť sa , adaptovať sa. Cieľom na rozdiel od chápania západného typu, nie je formovanie a prispôsobovanie okolia, presvedčovanie iných na svoj obraz, ale naopak, umenie adaptovať sa prežiť aj tam, kde iní končia, hynú. V tejto fáze sa naplno zapínajú stimulátory, fungujú emócie, ktoré sú tiež symboly, nástroje myslenia. Človek uvažuje, premýšľa, reaguje v kvalitách, vlastnostiach, emóciách. Takto človek dokáže svoje veci, činy, kontakty, sprevádzať s nadšením, radosťou, pocitmi šťastia. Objavia sa emócie ktoré na západe dokážu cítiť len malé deti. Takýto človek vie žasnúť, byť očarený. V tejto fáze niet prekážok, odmietania. Objavuje sa schopnosť prispôsobiť sa, obchádzať pružne, mäkko, bez konfliktu prekážky, adaptovať sa zvnútra. "Pružné a mäkké sa rozvíja, tvrdé hynie" hlása Lao Ć.

Tupých a agresívnych ľudí je možné obtekať, vyhnúť sa konfrontáciám, nezaoberať sa násilnými charaktermi. Ľudia silného jinového, násilného charakteru radi poučujú, vysvetľujú, kážu a radia. Všade ich je počuť, budú hlásať pravdu a bojovať za spravodlivosť, morálku a ďalšie vlastnosti, ktoré napĺňajú vlastným obsahom. Človek typu jang, bude ticho, nebude presvedčovať a presadzovať svoju pravdu. Nepotrebuje svoje emócie a stavy transformovať do slov. Preto sa na Oriente chápali aj z pol slova, pohľadu, náznaku. Takýchto ľudí na západe si ani nevšimnete, budú nenápadní.

POLARIZÁCIA NA NEKONTAKTNOSŤ	POLARIZÁCIA NA KONTAKTNOSŤ
filter jinového typu	filter jangového typu

Pri chronickom uzatváraní sa, trénovaní fázy nekontaktnosti, dominuje podvojný intelekt jinového typu. To znamená , že človek posiluje svoje EGO. Uhoľ jeho pohľadu je nasmerovaní zo strany egoizmu, získavania pre seba, potvrdzovania seba samého. Polarizácia na kontaktnosť so sebou, obrátenie sa do svojho vnútra spúšťa procesy vnútorného zmäkčovania, reorganizácie. Pri dlhodobom uzatváraní sa, nastáva tvrdnutie, aktivácia procesov ukladania, strata pružnosti na všetkých úrovniach. Je to chronický "autopressing", sebastláčanie sa. Tým sa uberajú, skracujú procesy podporujúce život, aktívnosť, činorodosť. Človek sa prestáva vedieť tešiť. Redukuje sa na logicky uvažujúcu bytosť bez emócií. Teší sa len za kompenzáciu, keď dosahuje ciele. Objavujú sa prekážky, ktoré sú symptómom jeho hraníc, ktoré postavil. Ak nám niečo začne vadiť, narazíme na bariéru, vďaka kritériám, vnútorným prípravám, ako by čo malo byť, ako treba správne riešiť situáciu, ako sa treba správať. Objavujú sa slová: " takto sa to nerobí, nesprávne si postupoval, urobil si chybu, to je nemorálne, je to hlupák,..." Vznikajú myšlienkové konštrukcie, obhajoby svojo videnia situácie. Prekážka v podobe názoru, inej teórie, ponuky riešenia iným spôsobom, začne byť na obtiaž. Vzniká potreba zbaviť sa jej. Kde niet ničoho spoločného, je nezhoda názorov, na vine bude ten druhý. Prekážky sa budú množiť, čím viac intelektuálnych skúseností nazbierame, jedného typu. Tým sa zužuje životný priestor.

Vo fáze maximálnej kontaktnosti, dominuje podvojný intelekt jangového typu, ktorý už nie je lineárny jednosmerne a znamená altruistické zameranie, Je to uhoľ pohľadu uprednostňujúci ostatných, druhých, potvrdzuje iných. Zapínajú sa procesy vnútorného rozširovania, aktivity, menia sa nielen zákony neúronných spojení, ale aj medzibunkových silových spojení v celom organizme. Tieto dva protikladné spôsoby poznávania sú v priamom protiklade. Majú iné pravidlá, opačného typu. Preto sa ľudia s dvomi extrémne protikladnými orientáciami myslenia nebudú vedieť dohodnúť. Môžu hovoriť jedným jazykom, používať tie isté slová, ich význam bude pre každého, iný. Budú komunikovať ako slepý s hluchým.

ZÁPADNÝ FILTER / program / je založený na hierarchickom princípe, hodnotovom systéme, vytváraní vzťahov, a na kritériách, ktoré sa dajú charakterizovať nasledovne:

potvrdenie seba samého je dobré
negácia druhých je dobrá
potvrdenie iných je zlé
negácia seba je zlá

v symbolickom jazyku

JIN

potvrdenie seba samého je zlé
negácia druhých je zlá
potvrdenie iných je dobré
negácia seba je dobrá

v symbolickom jazyku

JANG