Technológia myslenia III.
Robert Urgela

Pravidlá myslenia východného typu a pravidlá spôsobu nazerania západného charakteru sú protikladné, sú v opozícii. Orientácia neurónnych spojení a teda aj spôsobu myslenia, súvisí s vnútornými procesmi, šírkou životného priestoru, emóciami, psychikou a spôsobom reagovania človeka.

Tá istá situácia, ten istý problém, sa javí z každého z dvoch uhlov pohľadu úplne v inom svetle. Spôsob videnia situácie, spôsob myslenia sa týka každej oblasti ľudskej činnosti. Sprevádza človeka v historickom pláne ako aj v individuálnom živote.

Miera lineárneho podvojného myslenia má svoje hranice. Tak ako sa nasycujú fázové stavy Makrokozmu, narastá aj miera fázových stavov každého človeka. : po fáze aktivity zákonite nastupuje fáza pasivity, bdenie nasleduje spánok, po dni prichádza noc. Dosiahnutím hranici danej fázy, sa jej možnosti vyčerpajú. Na hranici mieri stavu, v tomto prípade myslenia, nastáva konfliktnosť. Nebadane, skryte. Konfliktnosť smerom von sa objavuje keď sa napríklad nevieme s niekým dohodnúť, prijať že on má iný pohľad na situáciu, ale ho odmietame pre odlišnosť. Keď máme pocit že nám ublížili, že konali nespravodlivo. Riešenie problému presadzovaním svojho pohľadu, snahou o víťazstvo v spore, podčinením okolia pod seba je násilím. Riešenie bojovaním bude mať za následok zúženie životného priestoru, pričom sa schopnosti tešiť sa, byť nadšený strácajú. Z pozície života prehrávame. Naše procesy jangového typu vysýchajú. Z hľadiska dvojpolárneho umu však niet iného riešenia, len bojovať, vnútiť svoje hranice okoliu a zužovať možnosti svojho stavu. Konflikt daného stavu sa však prostriedkami toho istého stavu riešiť nedá.

Ak druhý je vinný, nám ublížili a my odprosíme, priznáme chybu alebo sa ospravedlníme, tak naše funkčné parametre neobmedzíme, nezapracuje fáza odmietania. To však z pozície danej fázy nebude mať logiku. Pre západný intelekt, silnéEgo, je to neprijateľný postup. Takéto riešenie patrí k inému spôsobu nazerania - východného typu a umožňuje rozšíriť životné parametre, postúpiť, rozvinúť sa. V prípade dosiahnutia vnútornej hranice, keď ochorieme, strácame vitalitu, organizmus začína degradovať, sme v konflikte sami so sebou. Lineárny um hľadá riešenie ukončiť trápenie, prijímaním prostriedkov zvonka. Môžu mať formu liekov, pôsobenia liečiteľov, masérov, homeopatov, špecialistov, prostriedkov na očistenie organizmu ap. Očakávanie riešenia zvonka však vnútornú konfliktnosť nevyrieši. Pokiaľ nezmeníme svoj stav, každý vonkajší prostriedok ho bude len posilňovať.

Zmenu, progres, ozdravenie, nastolí jedine rozvíjanie sa smerom zvnútra, predovšetkým zmena spôsobu myslenia. Zdanlivo nelogické riešenia, z pozície intelektu jinového typu, umožnia nový chod, prechod do nového stavu , kde sa patológie automaticky strácajú. Tak sa stráca konfliktnosť , staneme sa kontaktnými, s opätovnou radosťou zo života, bez zdanlivej príčiny. Telo sa začne zbavovať toxínov, nadváhy, usadenín ap., organizmus sa akoby zázračne a mimochodom spontánne uzdravoval. V prípade ak zotrvávame na starých schémach myslenia, pevne sa držíme svojho stavu, ktorý sme vyčerpali nebude obnovy, znovuzrodenia. Človek zostáva vnútorne prázdnym, bez emócií, s mechanickým charakterom. Kto neprijme rovnaký spôsob konštruovania, na rovnakých pravidlách, bude zlý, neschopný, hlúpy, nerozvinutý atď. Svet bude polarizovať na : dobrý a spravodlivý - tých ktorý ho potvrdzujú a zlý, nespravodlivý - tých ktorí s ním nesúhlasia. V charaktere začne prevládať skepsa, nedôvera apatia, irónia, silnie potreba dokazovať a potvrdzovať logičnosť svojho jednania.

Lineárny podvojný intelekt sa živí cennosťami a stavaním hierarchií. Vážime a ceníme si to čo vlastníme, to po čom túžime, čo je cieľom našich snažení. To čo patrí iným, čo si vážia iní, pre nás nie je dôležité. Starosti si robíme predovšetkým o seba a o svoje istoty, až na ďalšom mieste sú iní a ich potreby. Na západe sme citlivý k sebe a necitlivý k iným. Dominuje egocentrizmus ako charakterová vlastnosť. Vyjadrené symbolicky: + + = +
potvrdenie seba je dobré

Opakom je prechod do antagonistickej fázy v ktorej : + - = +
potvrdenie iných je dobré

Tu sa stávame citlivými k iným, staráme sa predovšetkým o druhých. oni sú na prvom mieste. Vzniká pocit jednoty. Je to prirodzený stav jednoduchých ľudí, ktorí sú priateľský a väčšinou žijú v tvrdých podmienkach drsnej prírody. Z ich povahy vyplýva dôverčivosť, vítajú aj cudzích ako hostí. Milujú nielen svojich blížnych. O tomto stave v oblasti sociálnych vzťahov rozprával Kristus keď hovoril: "Modlite sa za svojich nepriateľov a blahoslavte tých čo vás nenávidia."

Keď sa dokážeme vzdať vo svojom vnútri toho čo považujeme za svoje istoty, čo sú naše cennosti, vykročíme smerom k zvýšeniu svojej životaschopnosti. Objaví sa pocit ľahkosti, zapnú sa fyziologické procesy na omladzovanie, človek sa stáva kontaktným. Schopnosť zrieknutia sa svojich hierarchií a pomyslených hodnôt , vytvára podmienky pre alternatívne myslenie. Obrátením hierarchie niečo strácame a niečo iné získame. Dialektika funguje naturálne, automaticky. Ak sa zriekame niečoho, na druhej strane niečo iné získavame. Pokiaľ sa však držíme svojich cenností, máme pred sebou ciele, ktoré chceme dosiahnuť, robíme si starosti o seba, automaticky strácame možnosti fyziológie na stranu otvorenia, emócie, obmedzujeme si funkcie a vlastnosti. Postupne sa potápa hlbšie a hlbšie, ako človek ktorý si naložil do svojho člna vzácne poklady a nevie ich hodiť cez palubu, napriek tomu že ho ťahajú ku dnu.

Udržovaním diktatúry jednej logiky v myslení a vytváraní hierarchií pôsobíme na vnútorné fyziologické procesy. Degradujeme sa na mechanické bytosti naháňajúce sa z jedného bodu do ďalšieho. Naše stimulátory sa vypínajú v momente dosiahnutia cieľa, preto pre zachovanie stimulácie zákonite hľadáme ďalšie ciele a cennosti. Altruistickí, jednoduchí ľudia na strane kontaktnosti, inštinktívnym zriekaním sa výhod pre seba, na druhej strane získavajú, obohacujú sa. Ak sa pustíme starého, objaví sa nové, netušené, zásadne odlišné od starého, navyknutého.

Kedy budeme v rovnováhe, zdravý, výkonný? Pokiaľ dokážeme prelievať svoje vlastnosti a meniť svoje funkcie podľa vonkajšej situácie. Preto učí Východ adaptovať sa na vonkajšiu zmenu vo svojom vnútri. A to nielen svojim telom, vnútornými orgánmi, zrakom, čuchom, hmatom, atď. Ale aj svojim svetonázorom, pravidlami myslenia. Ak dokážeme vchádzať do čistých stavoch bez prímesí, a preliať svoju radosť, záujem, potešenie, entuziazmus z jednej fázy so druhej, budeme zdraví. Pri tréningu Qi to znamená, že stimulujeme prednú jinovú stranu tela bez toho aby sme zapájali zadnú. Objavuje sa pocit blaženosti, ktoré rozširujem do celého tela. Pri otvorení sa , vo fáze jang stimulujeme zadnú stranu tela bez toho aby sme zapojili prednú stranu a vzniká čistý stav kontaktnosti s pocitom šťastia ľahkosti a radosti. To sa učia žiaci už na prvých lekciách.

Z hľadiska svetonázoru, myslenia platí ten istý princíp. Je potrebné vedieť plasticky, pružne sa preliať z jedného stavu do druhého, bez prímesí. Bez toho aby sme súčasne skákali z jedného do druhého. Aby sme neboli pripútaní k jednému stavu - dvojplárneho lineárneho myslenia. Potom dokážeme s radosťou sa pozrieť na veci z viacerých uhlov pohľadu a prijímať aj opačný spôsob nazerania. Schopnosť prijímať rôznorodé uhly pohľadu / každý má pravdu z hľadiska svojho stavu/ bez odmietania nebude zužovať životný priestor. Každé odmietanie zužuje, obmedzuje. Tam kde ho niet, tam je prijímanie, tam sa tešíme zo samotného procesu, z činnosti, z kontaktu s vonkajším svetom v v každej podobe. Može to byť práca, stretnutie s ľuďmi, či iná aktivita. V Zen Buddhizme je v popredí samotný proces a nie výsledok. Kto je upriamený na výsledky, pre toho je vykonávanie činnosti, samotná práca len marením času. Odmieta samotnú činnosť, proces, a šťastie, naplnenie hľadá vo výsledkoch. Život však plynie každú chvíľu a výsledky sú len z času na čas. Takýto človek robí vždy len pre kompenzáciu, odmenu. Tam niet šťastia, činorodosti a nadšenia, len mechanický charakter.

Pre človeka slúžiaceho lineárnej podvojnosti je typickým momentom použitie násilia. Smerom von aj dovnútra. Násilie požíva voči tým, ktorý nie sú v súlade s logikou jeho myslenia. Je agresívny vtedy ak niekto nepostupuje či nevytvára vzťahy na základe zákonov podvojnej lineárnej logiky. Ak sa niekto odlíši od týchto pravidiel, postupuje nesprávne, chybne, nelogicky, hlúpo, primitívne ... Preto kritizuje, odmieta, obviňuje, poukazuje na chyby, moralizuje. Nedokáže byť citlivý a vnímavý k iným ľuďom, k ich názorom, svetonázoru. Nevie rešpektovať odlišný spôsob myslenia. Preto sa vlastne správa násilnícky. Hľadá takých ktorí ho potvrdzujú. Očakáva, súhlas, spoluúčasť a vyhľadáva takých ktorí slúžia rovnakému lineárnemu umu.

Naopak, človek na opačnej strane, ktorý je kontaktný, na strane jangového myslenia altruistického typu, obteká prekážky. Nezapája sa do odmietania, inštinktívne sa vyhýba násiliu. Preto je jeho vnútorný priestor veľký, má " široké srdce". Nedokáže slúžiť násiliu. Existujú skupiny ľudí, etniká, ktoré sa snažia podčiniť iné národy pod seba a sú agresívne voči inak zmýšľajúcim a postupujúcim. Takto vznikajú vojny, ktoré sú prostriedkom násilného zachovania svojho systému. Jedinec sa snaží násilím chrániť tiež svoj systém lineárneho myslenia a logiky. Národ aj jedinec sa dostáva na hranice svojho systému, ktorý nedokáže prekročiť. Je to vlastne patológia národa a patológia jednotlivca.

Ježiš poukazuje na zmenu systému, na kvalitatívny obrat, ktorý nastáva ak sa vzdáme svojich cenností a uprednostníme prospech druhých: " Prvý sa stanú poslednými a posledný prvými". " Kto sa povyšuje bude ponížený." Obrátil hierarchiu naruby a svojim apoštolom umýval nohy. Víťaz vždy z pozícií vlastností prehráva. Preto nie je vždy potrebné aby sme v spore, vždy vyhrali. Pokiaľ sa víťaz nezbaví svojho spôsobu myslenia, povýšenectva, sám bude strádať, trpieť. Hlavné vlastnosti podvojného lineárneho umu egoistického typu sú ako už vieme: dvojpolárnosť, výber od horšieho k lepšiemu, od mínus k plus, pohyb po línii ,sortírovanie na dve strany, snaha o sebapotvrdzovanie.

Ako je možné prejsť na iný spôsob myslenia, na inú kvalitu? Ako doplniť svoj stav opačným, ako rozšíriť hranice svojho svetonázoru a zbaviť sa degradácie, trápenia, zmenou spôsobu myslenia? Tam kde niet lineárnosti, nebude hierarchických rebríčkov, nebude cenností, očakávaní, cieľov, nádejí. Nebude delenie na nepodstatné a podstatné, nebude snahy o získanie výhod a o víťazstvo na úkor iných. Nebude selektovania na dobrých a zlých, spravodlivých a nespravodlivých , správne postupujúcich a chybujúcich. Namiesto delenia a sortírovania sa objaví spájanie v celok a jednota. Hlavnými ukazovateľmi toho aká je miera nášho umu, sú schopnosť tešiť sa, radovať sa zo života, z kontaktu a zároveň šírka a rozsah životných funkcií. To znamená aké sú naše funkcie, zdravie, vitalita, schopnosť pracovať, fungovať, byť činorodým. Pokiaľ chýba jedna zložka niet rovnováhy. Tešiť sa môže aj človek ktorý ubližuje a násilnícky. Ale jeho životné funkcie sa budú zmenšovať. Preto jednota týchto dvoch parametrov dáva záruku progresu na úrovni myslenia aj na úrovni životných funkcií.

Dôležitým momentom prechodu na schému myslenia altruistického typu je nekontaktnosť so stimuláciou jinového lineárneho charakteru. Keď slúžiteľ jinovej orientácie bude ukazovať: "pozri sa čo ten robí, aký je hlúpy, nepostupuje tak ako sa má", človek altruistického pohľadu ho pochopí, nebude ho odmietať a nebude potrebovať odsudzovať. Nevľúdnu obsluhu, menšiu porciu, kričiace deti, si nevšimne, nebudú sa ho týkať. Maximálne bude reagovať humorom. Intuitívne sa nedá vtiahnuť do konfliktu dvojpolárneho typu. Automaticky je mimo dosah utrpenia, strádania, mimo účasti v hre podvojného umu. Kde niet účasti, tam niet strádania. Akonáhle začnem odmietať, je to symptóm objavenia sa hranice systému.

V altruistickom systéme sa objavuje prirodzená dôvera. Niet potreby dokazovania, vysvetľovania, potvrdzovania. Tu je prirodzená láskavosť a ústretovosť k ľuďom. V systéme Tao je každá možnosť rovnocenná, nikto nie je zvýhodňovaný alebo naopak znevýhodňovaný. Chvála a kritika tu nemajú miesto. Každý element je zvláštny osobný, ale aj rovnoprávny. Pri takomto pohľade má každý svoje miesto a funkciu, aj prezident, ale aj upratovač. Naše srdce aj pečeň sú rovnako dôležité, nie je jedno vyššie alebo potrebnejšie od druhého. Ak sa poruší princíp jednoty rôznorodostí, nastáva patologický chod. Nech sa to týka človeka, či národa. Pokiaľ sa niekto snaží o privilégiá, výhody, líderstvo, nastáva popieranie, utláčanie ostatných. Keď v organizme získa jedna fáza a funkcia nadvládu nad ostatnými, tie sa potláčajú. Je to násilie na sebe samom.

Systém bude funkčný pokiaľ funguje na princípe vzájomnej jednoty a podpory, na báze rovnoprávnosti. Organizmus človeka funguje nie na podvojných princípoch. To je oblasť primitívneho myslenia. Ale na princípoch jednoty rôznorodostí. Patológia je symptómom narušenia tejto jednoty. Smrť je koniec jednoty. Keď sa naruší jednota na úrovni skupiny ľudí, národa, začnú sa prijímať umelé zákony, nariadenia a pravidlá, ktorým sa majú riadiť vzájomné vzťahy. Tam kde je prirodzená jednota a rovnosť , nie je treba žiadnych umelých pravidiel, zákonov.

Čím staviame v lineárnom myslení viac pravidiel / deje sa to inštinktívne/, tým skôr dosahujem hranice systému. Po jednom tréningu s pri mne pristavila jedna pani a s hrdosťou povedala: "Viete pán tréner že nás je tu prevaha vysokoškolákov?" Tréning vchádzania do energetických stavov sa jej nedaril. Nie je čomu sa diviť. Nedokázala sa vzdať lineárnej hierarchie . Jedných stavala vyššie iných nižšie. Jej pravidlá myslenia ju blokovali. Bez zmeny systému myslenia nie je možné zmeniť naše bunky, naše orgány, náš stav.