Technológia myslenia IV.
Robert Urgela

Miera zmenšovania dvojpolárnosti a lineárnosti myslenia je postupný proces. Nie je podstatné to čo vyjadrujeme premyslene, ale hlavne to čo je reflexiou nášho vnútorného stavu. V bežnom živote sa reakcie na podnet objavujú okamžite a inštinktívne. Pri kontakte každý reaguje podľa svojej matrice myslenia. Ak nás neočakávane oslovia a nadviažu s nami dialóg, budeme reagovať spontánne, podľa schémy nášho myslenia. Naše vzťahy a naše hodnotenie situácie, naše sympatie a antipatie budú prebiehať automaticky. Je to naturálne a podvedomé. Môžeme si ale uvedomiť aké reflexy sme zapojili, pochopiť ako pracuje naša myseľ a formovať ju. Takisto po čase okamžite dokážete posúdiť spôsob myslenia vášho spoločníka, z niekoľkých viet.

Dôležitým krokom ku zmene je schopnosť odpúšťať. Pokiaľ odmietame a obviňujeme, hľadáme iba seba samého v druhom. Pokiaľ sme svoje vlastnosti nenašli v tom druhom, nastáva konfliktnosť a odmietanie. Ak si myslíme že nám ublížili, že nás znevýhodnili, potupili, pošpinili česť, dôstojnosť, zachovali sa nefér, atď. tak postulujeme aksiómu:
      +     +     =     +
Očakávame sebapotvrdenie, želáme si aby si nás vážili, uctili, chceme zadosťučinenie, vyjadrenie vďaky, zachovanie istých pravidiel nášho nazerania.
Odpúšťaním, skutočným vnútorným, nie formálne prejaveným sa rúcajú hierarchie. "Keď ťa udrú po pravom líci, nastav aj ľavé", hovorí učenie Krista. Odpúšťanie vinníkom a milovanie nielen blížnych svojich, ale aj nepriateľov, je výzvou k obráteniu schémy egoistickej na altruistickú.

Kto je spravodlivý a kto nie, kto má pravdu a kto klame, kto je dobrý a kto zlý, čo je pekné a čo škaredé? Čo je etické a morálne a čo zas nie je ? Čo sú úspech a neúspech, kritika a chvála, priateľ a nepriateľ? Ak budeme odpovedať na tieto a podobné otázky, môžeme sa dopracovať k pohľadu z opačnej strany, zo zrkadlového stavu. Tú istú situáciu či kvalitu môžeme vnímať z rôznych strán. Dokazovať svoju pravdu znamená, že stojíme na jednej strane dvojpolárnosti, asymetricky, neberúc na ohľad možnosť pohľadu z opačného myšlienkového systému. Svoju pravdu si háji vždy človek jednostranne lineárny, egoistický. Kto má v jednej myšlienkovej schéme pravdu, v druhej klame. Kto je spravodlivý, v opačnom ponímaní je násilník. Kto je z jedného uhľa pohľadu chudobný, z druhej stránky je bohatý. Kto niečo získal, zároveň v obrátenom nazeraní niečo stratil. Kto urobil chybu, zároveň urobil krok vpred. Kto hľadá spravodlivosť a chce konať dobro, chce smerovať od horšieho k lepšiemu, hľadá vyššiu pravdu a nadpozemské, ten sa blíži k svojim hraniciam dvojpolárnosti. Podobne ako ten kto hľadá odpovede na otázky prečo sa to stalo, odkiaľ..., kam..., bude hľadať zmysel, odhaľovať príčiny a následky, stále bude postulovať ten istý lineárny podvojný spôsob myslenia.

Človek ktorý zapol opačnú altruistickú schému premýšľa kvalitatívne inak. Hlavným jeho princípom sa stáva princíp neaktivity. Je nekonajúci. Neselektuje , nehodnotí automaticky na dve strany ako človek egoistického typu. Vo fáze Tao sa podvedome zriekol vytvárania vzťahov k objektom, vidí v nich jednotu a rovnoznačnosť. Nepripútava sa k výsledkom, nezúčastňuje sa hry na sortírovanie na + a - . Taoisti tento princíp označili ako "zostať bez konania", "pôsobiť bez činenia".

"Preto teda povolaný:
Pôsobí bez činenia
učí bez slov.
Plodí ale nevlastní,
tvorí ale nepodržuje.
Ak je dielo dokonané, nezotrváva u neho.
A práve preto, že u neho nezotrváva,
neunikajú mu jeho plody."

"Odlož učenosť, budeš bez starostí.
Áno a iste, aký je rozdiel medzi oboma?
Dobré a nedobré, aký je rozdiel medzi nimi?!
"Preto teda povolaný:
Nechce sám žiariť, preto je osvietený.
Nechce sám niečím byť, preto dosahuje znamenitosti."

"Čo zvonka prináša náhoda, je iba prechodné. Toto prechodné nemáme odmietať, keď príde, ani podržovať keď odchádza. Potom bude naša radosť rovnaká v šťastí i nešťastí a my budeme zbavení všetkých starostí."

Tento princíp nerobí človeka pasívnym, lenivým či skeptickým. Je to radostný princíp, ktorý rozvíja naše vlastnosti funkcie, zapína naše stimulátory bez potreby výsledkov, pochvál, zadosťučinení, revanšu, alebo odmien. A to prostredníctvom nášho spôsobu myslenia. Ak nevieme aký je spravodlivý človek, či aký je správny názor, ako má vyzerať presne superstar, ako má postupovať vláda, ako sa majú správať študenti ... tak budeme ako malé deti ktoré to nevedia. Nemajú pripravený balík očakávaní a vnútorných schém. Preto ich psychika je ľahká, fyziológia neohraničená a emócie čisté.

Istý mních sa spýtal Šiesteho patriarchu Jena: Kto zdedil ucho Piateho patriarchu?
Jeno odpovedal: Muž ktorý rozumie buddhizmu.
-Teda si ho zdedil ty?
-Nie, ja nie.
-Prečo nie ty?
-Pretože ja nerozumiem buddhizmu.

Chápať Zen znamená nechápať ho a nechápať ho znamená chápať ho. To sú pozície z opačných schém myslenia. Byť vnútorne nečinným, vo svojich myšlienkových hodnoteniach, nazvali v Zen Buddhizme: "čin bez zásluhy". Tak ako keď strom vrhne tieň a ani zrnko prachu sa nezdvihne, buddhista koná bez najmenšieho náznaku a očakávania odmeny za vykonaný skutok.
Za svoje skutky nikdy nečakajme dobro : za + + . Nielenže nebude sklamania , a objaví sa vnútorná sloboda, ale radostný bude samotný skutok, čin, práca a nie kompenzácia, ktorá môže byť menšia než sme očakávali. Preto Kristus hovorí: " Nech nevie pravá ruka čo robí ľavá"

Nie je treba sa snažiť vysvetliť učenie Taoizmu, Zenu, či Ježiša Krista dvojpolárnym lineárnym spôsobom. Tu všade sa jedná o vlastnosti. Tie je možné len prežiť, bezprostredne, zúčastniť sa toho, prijatím nových schém myslenia. Starými schémami myslenia sú nepostihnuteľné. Je zbytočné sa o to pokúšať. /podrobnejšie vysvetlenie myšlienkových schém a variant myslenia sú opísané v Knižke Cesta energie - Fontána Olomouc/

Pokiaľ sa dáte na cestu rozvíjania alternatívneho myslenia, ktoré použijete pri stretnutí s pevným zástancom lineárneho umu, bude sa na vašu logiku pozerať s úškrnom a bude vás považovať za nedostatočne vyvinutého, mentálne zaostalého, ale minimálne za negramotného nevzdelanca. Tým ukazuje prstom na seba, na svoje hranice. Neočakávajte že vás bude na západe niekto chváliť, vyzdvihovať a vynášať na piedestál , či oslavovať za váš nový spôsob myslenia. Každý vieme ako dopadol Ježiš, ktorý obrátil hierarchiu egocentrického myslenia z nôh na hlavu. Schémy myslenia dospelých lineárnych ľudí reagujú okamžite. Ak sa do nich niečo nedarí vpísať, vtesnať, nezmestí sa to do rámca ich skúseností, budú odmietať. Ľudia východného svetonázoru, si naopak vážia názory a mienku každého človeka. Preto sa nesnažia iných podrobiť pod seba.