Zdravie a Qi III.
Robert Urgela

Podstatou človeka sú jeho osobné, bioenergetické funkčné stavy, v ktorých sa nachádza. Každý v sebe zjednocuje dve prostredia, vnútorný svet - Mikrokozmos a vonkajší svet - Makrokozmos. V Makrokozme prebieha cyklické striedanie stavov. Naša Zem sa pohybuje vesmírnym priestorom a pritom vytvára rôzne kombinácie energetických polí. Tieto silové polia, hoci ich vo svojom vedomí nevnímame, pôsobia na všetko čo sa nachádza na Zemi. Preto sa cítime inakšie v zime než v lete, inak večer ako ráno, inakšie vo veku 10 rokov a inak keď máme 50 rokov. Zákony energetického pohybu Makrokozmu nevieme ovplyvniť, aspoň nie vo fáze získavania energetickej gramotnosti.

Podmienkou vypestovania energie QI je rozvinutie schopnosti vchádzania do energetických stavov, v rôznych variáciách. Pre dosiahnutie takéhoto stavu je nevyhnutné zmeniť svoje bežné myšlienkové schémy, zotrvačnosť myslenia, svoj svetonázor vytváraný v priebehu života. V praxi to znamená prekonanie dominancie ohraničeného, podvojného intelektu, v jeho stereotypoch. Doplnkové vlastnosti začíname rozvíjať na úrovni vnútorného energetického tela. Je otázkou intenzity tréningu a istého času, pokým sa vytvorí odozva na úrovni vonkajšieho tela.

Ak sa zmení vnútorný svet vonkajší sa prispôsobí. Jeden totožný vonkajší svet, rovnaký pre každého jednotlivca, neexistuje. Každý vie prijať len to, načo je stavaný na základe svojich funkčných predpokladov. Máme svoje Slnko, svoju pravdu, svoje vlastné dobro a zlo, svoju hudbu, svoje ročné obdobia. Aj to isté jedlo rôznym ľuďom chutí rôzne, alebo ten istý obraz vnímajú po svojom. Vo všetkom sa prejavuje naše vlastné a osobité vnútorné nazeranie na svet, naša vlastná interpretácia skutočnosti. Preto, ak formujeme náš vnútorný svet, zároveň sa pre nás mení, kvalitatívne, aj vonkajšie prostredie. Naše vnímanie zafarbujú sklíčka okuliarov ktoré máme nasadené.

Tak na nás pôsobia aj knihy ktoré čítame. Ak chceme aby nám knihy našej mladosti hovorili to isté čo kedysi, ak chceme prežívať zdanlivo stratené pocity, je potrebné vojsť do stavu totožného so stavom tej doby, toho funkčného stavu. Ak nás kniha ktorá nás kedysi nadchla, necháva chladným, povieme si že nám už nič nehovorí. Kniha však zostala rovnaká, zmenilo sa naše vnútro.

Existujú miesta späté so životom človeka, ktoré majú schopnosť vyvolávať a zosilňovať stavy. Povrch našej planéty predstavuje mapu zodpovedajúcu energetickým stavom Mikrokozmu človeka. Kto má zúžený vnútorný energetický a emocionálny životný priestor, bude nekontaktný voči pôsobeniu niektorých miest. Okrem toho existujú miesta s osobným významom pre Mikrokozmos každého jednotlivca. Tie miesta ktoré radi navštevujeme, vyvolávaju v nás " melódiu pocitov" rôznej intenzity a zafarbenia. Pocity späté s týmito miestami sú naše vlastné, špecifické, patria len nám. To miesto ktoré niekoho necháva úplne chladným, v inom môže vyvolávať búrlivé emócie.

Ak sa pokúsime vyvolať spomienky na Vianoce svojho detstva, môžeme zachytiť atmosféru týchto sviatkov. Je to stav totožný s podkožným pociťovaním energie QI. V dospelosti tieto pocity postupne slabnú až sa strácajú. Zaniká naša schopnosť spontánnej radosti. Ako sa mení naše vnútro, z vonkajších udalostí si berieme vždy svoje. Zmeny Mikrokozmu si bežne neuvedomujeme, ale zato budeme registrovať zmeny vo svojom okolí, v ľuďoch, javoch, v celom vonkajšom svete. Je to náš vlastný svet, pre iného nedostupný, nepostihnuteľný, pokiaľ neobjaví v sebe totožný stav. Niekedy sa môžeme stretnúť s učiteľmi východných metód, predovšetkým čínskeho Qi kung, ktorý o sebe vyhlasujú, že navštevujú iné, cudzie svety, cestujú po nich. Takéto slová človeka západu mätú a vyvolávajú v ňom omyly. Jeho myseľ lineárnym spôsobom oddeľuje telo a dušu, oddeľuje jednotlivé svety v mieste, čase a v hierarchii. Objavujú sa otázky: ako a kedy odchádza duša z tela, čím vidí a počuje ak telo zostáva na mieste, ako ďaleko odchádza duša, kde sú a ako vyzerajú iné svety...Takéto úvahy sú výsledkom jinovej orientácie, podvojnosti.

Aké sú tie svety ktoré môžeme navštevovať? Každému energetickému stavu zodpovedá vlastná podoba vonkajšieho sveta. Na stranu otvorenia je to svet radosti, nadšenia, šťastia, mnoho-rozmernosti, v ktorom je naše telo ľahké, prevzdušnelé, neobmedzené, slobodné, plné síl, aktivity a mobility. Na stranu uzavretia vchádzame do sveta pokoja, mieru, útulnosti, kľudu. Naše telo je ťažké, uvoľnené, naplnené pocitmi vnútorného komfortu. Tieto svety sa ďalej diferencujú, tak ako sa delia naše jednotlivé stavy. Ak v niekom prebieha vnútorný spor, boj opačných stavov, energeticky dlhodobo stimuluje svoj organizmus do rôznych smerov súčasne, preňho bude vonkajší svet zlý, plný protikladov, nespravodlivosti , nebude ho chápať, prijímať, ale bude odmietať a bojovať s ním, tak ako to prebieha aj v jeho vnútri. Každý z nás práve teraz sa nachádza v určitom svete, ktorý je dôsledkom jeho vnútorného nastavenia. Väčšinou to nie sú čisté stavy. Pokiaľ je v organizme rozpor medzi stránkou jinovou a jangovou , aj keď len čiastočný, takéto rozpory nachádzame aj vo vonkajšom svete.

Príčinou našich problémov je aj to, že svet vnímame z pozície podvojného intelektu, zo strany jinového uzavretia. Náš intelekt sa takto stáva silným prostriedkom jinovej stimulácie. Takto vznikajú nedorozumenia pri interpretácii východných myšlienok, postupov a konštrukcií, ktoré sú výsledkom jangového konštruovania a jangových stavov. Môžeme sledovať prednášky a ukážky najskvelejších majstrov a učiteľov východu, študovať skvosty týchto učení v písomnej podobe, v origináloch, napodobňovať tréning orientálcov, výsledky sa nedostavia. Nič nové neobjavíme. Vznikne iba nefunkčná zmes konštrukcií, potvrdzujúci už existujúci stav nášho uzavretia. To čo pre nás nebude pochopiteľné a prijateľné , poprieme, odmietneme, a ostatné zakomponujeme do nášho svetonázoru a vysvetlíme už jestvujúcimi poznatkami jinového charakteru. Takto považujeme svoje videnie sveta za jedine správne, a často i jedine možné, interpretovanie skutočnosti.

Čím hlbšie sa ponárame do fázy uzavretia, tým viac a vzďaľujeme Makrokozmu. Naše svaly slabnú, telo chradne, prestávame ho potrebovať. Začína nám vadiť krik detí, smiech a dynamika mladých na ulici, naše periférne videnie sa zužuje, zrak a sluch slabnú, vonkajší svet nám postupne prináša menej potešenia a radosti. Zotrvávaním v tejto fáze energetického kolobehu potvrdzujeme a zosilňujeme nadvládu, nášho intelektu. Jej diktát zasahuje tak ďaleko, že podnety prichádzajúce zvnútra sa stávajú dominujúcimi voči podnetom z vonkajšieho sveta. Stále väčšia časť vonkajšieho priestoru je nahrádzaná vnútorným priestorom. Tým vzniká vo fáze uzavretia mnoho ilúzií. Každý zmyslový analyzátor je schopný iluzórneho vnímania, halucinácií.

Mozog nie je schopný prijať skutočnosť ktorá je rozpore s jeho poznaním. Dokonca ani v prípade ak nám napríklad, naše analyzátory zraku hovoria niečo iné. Predstavte si že niekto sleduje iného človeka ktorý prechádza nad úžľabinou vo vzduchu, tzv. levitáciu. Mozog pozorovateľa nie schopný prijať možnosť prekonania síl gravitácie takýmto spôsobom. Jeho reakciou na túto ukážku bude presvedčenie že bol zhypnotizovaný. Naše ilúzie živené našim umom západného typu, energeticky typu - UM, sa skutočne podobajú reakciám hypnotizovaného. Mechanizmus hypnózy v podstate zodpovedá stavu hlbokého uzavretia. Vonkajší svet sa stráca, jediným spojivom smerom von je hlas hypnotizéra. V prípade autohypnózy všetko smeruje dovnútra. Vedomie nedokáže rozlíšiť či informácia prichádza zvonka či zvnútra. Vzniká vnútorný fiktívny svet, ktorý môže mať podobu vonkajšieho sveta, alebo kombináciii oboch prostredí. Preto ak žijeme dlhodobo v hlbokom uzavretí, môžeme sa rozprávať, byť v kontakte s ľuďmi, komunikovať s vonkajším prostredím, ale hrozí nám ponorenie sa do svojho iluzórneho vnútorného sveta.

To čo sa odohráva vo vedomí, je potom interpretované za skutočnosť odohrávajúcu sa vo vonkajšom svete. Naše bežné stavy sa často podobajú hypnóze, útlmu, spánku počas bdenia. Čím intenzívnejšie premýšľame, tým viac sa ponárame do svojho vnútra, a tým menej vnímame vonkajší svet. Čím viac rozvádzame svoje intelektuálne konštrukcie tým viac prehlbujeme tento stav. Vo vyhranenej, extrémnej podobe sa sa tento stav lieči na psychiatrických klinikách pod názvom autizmus.V týchto prípadoch vnútorný svet, svet fantázií, predstáv, imaginácií, získava autonómiu a nadvládu nad vonkajším svetom. Môže vzniknúť vlastný jazyk, s vnútorným významom, ktorý je však pre okolie nepochopiteľný. Pokiaľ zostávame neprebudený, ako nazýval Buddha ľudí nachádzajúcich sa v permanentnom uzavretí, žijeme v ilúziách. Dokážeme sa ich zbaviť zmenou stavu, otvorením sa smerom do vonkajšieho sveta.