HVIEZDY ŤANŠANU 2. ukážka
Vasilij Vasilievič Lenský

Jedik sa ako zvyčajne, ponáral do ľadovej vody. Abdybaj chodil ešte po mokrej tráve a občas vykríkol: „Ty mág, ty čarodejník, ty všetko poznáš! “. 
Díval som sa na nich z jurty prikrytý dekou. „Batyr prežil satori v smrteľnom momente“, preblyslo mi hlavou, podľa toho, čo som včera uvidel a prežil. Tieto stavy vedomia mi boli známe, ale ja som ich riadil sledujúc seba, preto sa všetko udialo mäkko. Tu však bola obrovská prímes ničivého, pustošivého. Satori v procese vchádzania vedomia dovnútra je tak isto tvorivé, no v iných vlastnostiach  ako djána.
„A veď druhé prežívanie sa podobá na djánu. Okrem toho sám prechod z uzavretého kozmu do otvoreného sa u Batyra uskutočnil tvorivo. Inak nasleduje smrť.“
Vládol som nielen vlastnosťami videnia  ako v kine, ale  všetko to, čo som čítal a počul, som zároveň bol schopný prežívať v emóciách a vlastnostiach stavov a situácií. To bolo prvé prežívanie vedomia, ktoré zapríčinilo mnoho ťažkého  a mnoho námahy. Ľahko sa mi zapínal ľubovoľný stav vedomia, ktorý, Ando a Ocuki japonci žijúci v Talgare, pochádzajúci  zo samurajského rodu,  praktikujúci Zen /   prežili, alebo poznali v Zen .
Sporil som sa s nimi a presvedčoval ich, že satori je prežívanie vedomia  v uzavretí. No oni neovládali djánu a nechápali ma. Batyr prešiel zo satori do djány. Z hlbokého uzavretia vedomia – k takej istej úžasnej vlastnosti v otvorení.
„Je potrebné všetko pochopiť. Ešte mám  pred sebou úlohu  učiť druhých, už som nepochyboval, že nie som „ škaredým káčatkom“, no bol som ešte celkom slabý  v transformácii vlastností vedomia, nachádzajúcich sa  za hranicami umu, na jazyk predstáv.
„A ty, čo nepiješ pránu?“, usmieval sa Abdybaj vo vchode do jurty. „Poď, teraz som bohatier a zhodím  ťa jednou rukou.“
„Všetko redukuješ na silu“, odpovedal som tak, aby pocítil, že Batyr je o inom.
Jedik nastavil svoju tvár nežnému slnku. „V slnku sa tak isto nachádza prána“, povedal s potešením.
„Prána sa nachádza  v každej časti vedomia: v tráve, vo vode, vo vzduchu, v bode, v kameňoch, líniách, v mysli“, začal som, no spamätal som sa , keď som si uvedomil svoj poučný tón reči.
Abdybaj sa pozrel na mňa  s nechápavým výrazom: „a vari  mi neberieme energiu prány?“
„Z pohľadu prány – nie. Z pohľadu intelektuálneho predpokladania – áno. Prána nežije bežnými zákonmi, zákonmi intelektu. Umom pránu  nezoberieš. Je treba zmeniť princíp  myslenia. Východné príslovie hovorí: „Nech akokoľvek často budeš opakovať slovo cukor, nebudeš mať  v ústach sladkú chuť.“ Ja by som to ešte doplnil:„ Akokoľvek  budeš premýšľať o cukre, z toho ti  v ústach iba vyschne.“
„Kam to bude dnes, vodca?“, žartovne sa opýtal Jedik. „Opäť nás zavedieš k nejakej čertovine?“
„Ako si želáte“, odpovedal som v podobnom duchu. „V horách sa stávajú veci“
„Hory poznám dobre“, už vážne odpovedal Jedik. „No niečo takéhoto ...“
„Hory sú zložitejšie než stepi. Ony vytvárajú rozličnosti. Sumarizujú rozličnosti, to znamená, že koncentrujú odlišnosti do jednoty.“
„Zložito si to povedal“, kývol hlavou Jedik.
„Poďme“, povedal som. Po ceste a na príkladoch vám to vysvetlím.“
Vypili sme čaj, zjedli čerstvý koláč s cukrom, pohli sme sa po údolí a potom sme prešli do susedného. Pomerne malé údolie bočilo smerom doľava.
„Teraz vidím, že ľavý sklon je zelený, šťavnatý a temný. Poznáte, že tam sa treba predierať cez roviny, kĺzať po čiernej zemi a šmýkať sa po tráve. To je prvé, čo som vám chcel povedať.“
„Mudrc“, sarkasticky sa usmial Jedik.
„Nesmej sa, Jedik“, zamýšľal sa Abdybaj.  „Na nich sa človek cíti inakšie“.
„Teraz skúsime rozlíšiť stavy organizmu presne podľa takýchto variácií. No na rozdiel od čínskeho Jang a Jin spojíme s tým charakter, psychiku, emócie, nastavenie a pohnútky. Takže tento svah“, ukázal som na pravý zelený, hustý, vlažný svah a špecificky som pritlačil Jedikovi do žalúdočnej jamky. Jedik s výdychom vydal zvuk CHUM.
„Súhlasím, nazveme ho Chum,“ zasmial som sa. „Je to svätá hláska v Tibete. Ľavý nazveme TAO“. pokračoval som.
„Prečo?“, divil sa Abdybaj.
„Pohľadaj“, pobúchal som ho po pleci. „Ale  na nádychu. Zameraj svoj  nádych do nekonečna, ako keď vták vyletí z klietky na slobodu.“
„Ešte sú tu zvuky „I“ – „E“- „Y““, povedal Jedik.
„O tom neskôr. V Indii  to nazvali mantrajogou. Najväčšie úspechy v tom dosiahli v Tibete, pokiaľ mi to je známe.“
„Načo je T v Tao?
„T stojí ako kameň. To v tom prípade, keď výdych bol slabým a tréning začína s nádychom“, odpovedal som a nabádal som ich k experimentovaniu. Neponáhľajte sa, nepracujte, nedýchajte mechanicky. „Netlač na svaly a silu, Abdybaj“, pokračoval som. „Či si pránu pil silou, mechanicky?“
„Sú varianty“, pokojne povedal Jedik.“ Súhlasím, ale treba z niečoho začať“, kývol som. Aj tak odporúčam skúmať seba samého a potom napoviem. Bez skúseností sú tieto poznatky zbytočné. Sú cestou k novému, a nie k už jestvujúcemu.Tu „ vedomosťami“, to znamená  umom  nepohneš.