HVIEZDY ŤANŠANU 5. ukážka
Vasilij Vasilievič Lenský

„Čo robíš, deduško?“, pribehol mládenec k starcovi, ktorý zostavoval akési obrázky.
„To je veľká a tajomná náuka. Zaoberá sa jazykom tela a jazykom hviezd.“
Mládenec sa začudoval. Doteraz sa domnieval, že tu nie sú potrebné znalosti. Všetko je tak jednoduché a bezprostredné!
„Mnohé pokolenia múdrych sú obsiahnuté v náuke o kozmickej Čchi“, so zaujatím a nádejou, že vo vnukovi sa prebúdza záujem, pokračoval deduško.
„Telo človeka je posiate hviezdami. Tieto hviezdy prostí ľudia nevidia, no ony hrajú dôležitú úlohu v živote vnútorných planét. Tieto planéty sa nazývajú orgánmi. No nemýľ si orgán s planétou. Planéta to je materiálny objekt pozostávajúci z vody, zeme, vzduchu, ohňa a dreva.“
„Veď ja to viem“, povedal mládenec a deduško udivene zdvihol obrvy.
„V našom rode som si iba ja osvojil túto prastarú náuku. Odkiaľ to vieš?“
Mládenec pokrčil plecami.
„Vidím Čchi“, odvetil. „Ona tečie a vytvára komplexné uzly v orgánoch a samostatne tam, kde orgánov niet. Dvíha sa k povrchu tela, no v rôznej intenzite. Na povrchu sa vytvárajú hviezdy. Vnútorný svet citlivo reaguje na volanie hviezd. Tak sa menia telesné procesy.“
„Nevysvetliteľné!“, zvolal. „To, nad čím niektorí pracovali po tisícročia, iní prijímajú spolu s materinským mliekom! No, nepodvádzaš ma?“
„Ak zapálime túto, túto, túto a túto hviezdu,“ mládenec ukazoval prstom na deduškovi, „vtedy sa zaktivuje dýchací orgán. Ak zapálime tuná tieto hviezdy, vtedy sa dýchací orgán zastaví.“
Deduško bol hlboko vzrušený. Jeho mnohoročné tajomstvo je tak odhalené, ako nebo počas slnečného dňa. „Choď“, riekol, „musím porozmýšľať.“
Večer sa zišli múdri starci a pozvali mládenca. Vošiel skromne a ticho si sadol do kúta.
„Nech najstarší z nás začne“, povedal najstarší spomedzi starcov a všetci sa obrátili k mládencovi. Ten sedel a čakal, no všetci sa dívali kedy začne.
„Je ešte veľmi skromný“, povedal dedo.
„Položím mu niekoľko otázok.“
Mládenec sa nemohol zmieriť s tým, že ho starešinovia považujú za najstaršieho. Je tak mladý ...
„Hviezdy telesného priestranstva spájajú vnútorný svet. Hviezdy na nebi spájajú svet vonkajší?“
„Áno, je to tak. Telesné hviezdy sú prepojené s nebeskými hviezdami.“
„Ako?“, znepokojil sa jeden zo starcov, ktorý sa zaoberal astrológiou.
„Vonkajšie hviezdy majú orgány pre svoje väzby. Sú to planéty. No planéty energie Čchi treba rozlíšiť od materiálnych planét. Hviezdy sú medzi sebou prepojené týmito orgánmi. Čchi vonkajšieho sveta má svoje zákony, ktoré vplývajú na zdravie ľudí, zvierat a rastlín. Zdravý je ten, kto vonkajším pohybom Čchi zodpovedá vnútornými zmenami. Zdravý je ten u koho vonkajší pohyb Čchi zodpovedá vnútornému kozmu...“
Najstarší zo starcov sa pri posledných slovách strhol.
„Ty dokážeš riadiť Čchi vo vonkajšom svete?“ Opýtal sa.
„Áno“, opäť skromne odpovedal mládenec.
„Dokáž! Na veľa si nárokuješ, pretekajúc sa s Bohom!“
„Vo dvore sú kone. Teraz sa rozbehnú proti závorám a o hodinu sa  spenené vrátia“, spokojne povedal mládenec.
Na dvore sa rozľahol dupot koní, bolo počuť praskanie ohrady a osadou sa rozľahlo radostné erdžanie koní.
Ženy priniesli čaj. Ničomu sa už nedivili, keď videli zhromaždenie starcov.
„To že kone dolámali moju ohradu, už znamená nemálo“, povedal starec.
„Zajtra ju opravím“, povedal rozpačito mládenec, čo sa prítomným zapáčilo.
Avšak starec  bol zamračený.
„Čo nám povieš o Bohu?“, opýtal sa mládenca. Mládenec spustil hlavu. Nevedel, ako má odpovedať. V jeho duši Boha niet. Všetko, čo vidí, je časťou jeho Vedomia. Nakoniec zodvihol hlavu a povedal:
„Dobre poznám Čchi. Je to iné poznanie než to ktoré sa vyučuje. Poznám ho tak, ako oči vidia bez potreby učiť sa vidieť, ako uši počujú svet, bez  potreby  učiť sa počuť. To všetko prúdi v mojom vedomí, ale Boha tam nestretávam, okrem týchto zvukov „Boh“.“
Starešinovia zašumeli.
„Náš rod  sa odpradávna vyznačuje skúmaním a ovládaním Čchi“, povedal jeden zo starešinov. Ale Boha si ctíme“.
Starci boli nespokojní a mládenec sklopil hlavu.
„Neuberáme z tvojej veľkosti a múdrosti v bezprostrednom poznaní“, povedal najstarší. „Ale čo-to, si ešte nestihol pochopiť. Choď, ale stihni sa vrátiť skôr, než opustím tento svet.“