Magické chvenie a zázračné zaklínadlá - VII.
Dr. Mikuláš Jesenský

Nasledoval další rituál. Najprv cítanie zo Sv. Jána, potom prvé zaklínanie:

"Ja N. zaklínam a prikazujem skrze na veky vítazného Boha, aby všetci duchovia a potvory, viditelné, alebo neviditelné, ustúpili od tohto pokladu a daru Božieho, aby ma žiaden z nich nezastavil, ani mi neuškodil, v mene Najsvätejšej Trojice: Boha Otca a Syna Boha a Ducha svätého, Amen."

Toto zaklínadlo malo paralyzovat všetky necisté sily. Ak by sa však stalo, že na okolí predsa len krúžili pekelné bytosti, ktoré boli voci nemu ciastocne imúnne, pridávalo sa druhé zaklínanie:

" Ja N. zaklínam vás, duchov, ktorí máte moc pod nebom nad týmito darmi, striebrom, zlato, alebo inými, aby ste mi ich rácili odhalit. V mene Otca, atd." Po tomto rituáli neostávalo duchom temnôt nic iné iba utekat, žicliví zemskí duchovia boli zase pripravení splnit hladacovi každé želanie. V prípade, že poklad uložený pod povrchom zeme nebolo možné vykopat (velká hlbka, skalnaté podložie) bolo možné použit formulku k otvoreniu zeme, alebo skalnej steny. Po jej vyslovení bolo potrebné odriekat opät Evanjelium Sv. Jána, pätnástkrát Otcenáš a Zdravas Mária a trikrát Krédo. Text formulky nevybocoval z tradicne ponatej formy zaklínadla vztahujúcej sa rovnako tak k pokladu, ako aj k rudnému bohatstvu zlata, ci striebra: "Zažehnávam ta ty poklad, diera a ukrytá ruda, skrze Božskú silu a moc, zažehnávam ta, skrze toho, ktorý stvoril nebo a zem, aby si sa otvorila, žehnám ta skrze svätých Petra a Pavla, a Vtelenie Ježiša Krista, žehnám Ta skrze svätého Štefana. Žehnám ta ruda skrze Najsvätejšiu Trojicu, a skrze všetku moc, ktorú má Pán Boh na nebi i zemi, a prostredníctvom tejto moci ti rozkazujem, aj skrze Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha Svätého. Amen."

Predstavme si teraz nepredstavitelné a to, že sa po vykonaní príslušného obradu pred užasnutým zrakom hladaca pokladov otvorila v noci ožiarenej iba svitom mesiaca a hviezd v zemi puklina. Vo chvíli, kedy zdvihol hlavu dovtedy hlboko sklonenú pri modlitbe, mohol zbadat ligotavú žilu vystupujúcu na povrch, ci tajomnú skrýšu do ktorej ktosi ukryl legendárny poklad, ako v rozprávke o Alibabovi. Pokial odkrytá trhlina viedla k ústiu podzemnej jaskyne, vyžadovalo si dalšie pátranie ostražitost a velkú morálnu silu. O tom ako mohlo vyzerat takéto štastie sa docítame v jednom z dobových traktátov zo sedemnásteho storocia: "Na južnej strane uvidíš taký otvor, pred ktorým naskutku poklakni a spamäti odriekaj Evanjelium Sv. Jána In principiam erat Verbum a po skoncení zaraz povstan. Sotva vojdeš, urob pred seba tri znamenia kríža, vlož na ohen myrhu, kadidlo a svätené bylinky, a chod asi na pätnást krokov, bude tam jedno tesné miesto, ale za ním vojdeš do priestranného miesta ako do velkej izby, tu budeš preniknutý hrôzou natolko, že sa nebudeš vládat ani pohnút, kedže tam uvidíš podivné a zázracné diela Božie, ktoré žiaden jazyk vyjadrit nemôže, aké tam Pán Boh Všemohúci diela svoje pre svojich verných stvorit rácil, ale neboj sa a nelakaj, iba ostražito sa chovaj. Nájdeš tam drahokamov každého druhu, diamanty, rubíny, smaragdy, zafíry a iné v množstve v tejto krajine nevídanom ...

Kamene, ktoré by boli vhodné k obeti zázracným svätým obrazom, pre chudobné kostoly, možno bez straty a vady brat, ak by si však volil brat okrem toho iné veci, zle sa ti povodí a všetko co domov prinesieš, stratíš. Dlho sa tu neobtažuj, ale udri sa v prsia a hovor: Bože, bud milostivý mne hriešnemu - prežehnajúc sa, padni na kolená, podakuj Pánu Bohu, vrát sa a chod nazad a ked vyjdeš z jaskyne, chod rovno a neobzeraj sa. Ked vyjdeš, ocitneš sa v takej hmle, že ani pred sebou, ani okolo nic neuvidíš, naskutku vyslov zaklínadlo uzatvárania a nakoniec hovor štyri evanjelia na štyri strany sveta, k východu, juhu, západu a severu. Po skoncení hmla okamžite zmizne, a všetky otvory budú zavreté a neviditelné. Ked teda vezmeš to, co ti Vecný Boh z Prozretelnosti svojej dožicit rácil, podakuj a urob silné predsavzatie, ako to užívat budeš, s báznou Božou k chudobným. Budeš pamätat na blížnych svojich aj na duše zosnulých, dovtedy, kým budeš žit budeš tiež mat z coho."

Ked sa teda hladac tažko naložený cennostami a s hlavou naplnenou snom o štastí bohatého muža pomaly chystal k návratu, bolo potrebné uzavriet podivnou mocou otvorené podzemné priestory, aby poklady nepadli do rúk nepovolaným. Ku slovu sa dostala posledná magická formulka: "Zatváram ta a ukrývam poklad v naozajstnom Božstve, tak ako sa premenil na naozajstný chlieb Kristus, ked ho svojim milovaným uceníkom dával k pokrmu v svätý den Svojej prítomnosti, ked peklo premohol. Tak musia byt zavreté tieto jamy, ako kalich a víno, ked sa Boh premenil v nom. Tak ta zatváram, zaklínam skrze Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha Svätého. Zaprisahávam ta záväzkom, ktorým Kristus peklo premohol a zvítazil." Ako ukazujú viaceré kronikárske záznamy, mnohí hladaci, nemali tolko štastia, aby vyhrali svoj boj so služobníkmi Pána temnôt - Satana.

Zaujímavé informácie tohto druhu nájdeme na prelome sedemnásteho a osemnásteho storocia u J.Pretoria, ktorý na túto tému zostavil dva pozoruhodné traktáty - "Daemonologia Rubinzalii Silesii" (Lipsko 1668) a "Bekannte und unbekannte Historien von dem abentheurlichen und weltberuffenen Rieben-Zahl" (Jelenia Góra 1736). U Pretoria nájdeme nasledovnú reminiscenciu:

"V roku 1572 sa zobralo niekolko povercivých horalov, aby na Flinsbergu v Obrích Horách (t.j. vo Vysokých Tatrách - pozn. M.J.) hladali poklad. Ked však vzdali úctu Hôrnemu duchovi, objavil sa strážca pokladu, ale s takým silným hrmením a blýskaním, ako aj prenikavým chladom, že títo zaklínaci diabla s velkou úzkostou a strachom museli ustúpit. Podobnej porážky a ocarovania sa dostalo i niekolkým opovážlivým Talianom, ktorí na tom istom mieste za použitia všetkého carodejného umenia a diabolských zaklínaní poklady hladali, pricom jednak, ak máme verit starým správam, niekolkokrát museli vziat nohy na plecia. Dozvedáme sa tiež, ako píše doktor Kasper Schwenckfeld, že títo poverciví horali majú málo štastia, ked si predstavovali, že získajú poklad, ak budú zaklínat Hôrneho ducha, k comu im však vela chýbalo a nakoniec museli za posmechu a hanby od mnohých ludí, ako aj so stratou odíst. Takisto na vecernom zámku v Obrích Horách sa pred rokmi stalo, že to postretlo niekolko z tých, ktorí sa nádejali získat údajné poklady. Ked prišli na horu a priamo na mieste kružnice kreslili, zjavil sa im Rubecal s najhroznejším víchrom, ktorý potom niekolko dní trval, s velkým snehom a strašnou zimou, takže postihnutí mrtvicou sotva s holým životom odtial ušli."

Mnohí z nás sa pri myšlienke, že ešte aj dnes existujú prekliate poklady strážené za pomoci kúziel, ci tajuplných síl, ktoré môžu nálezcu úplne znicit a zahubit, akiste len útrpne pousmejú. Celkom pokojne to však môžeme považovat za skutocnost, kedže farbisté príbehy o pokladoch zviedli mnoho dôvercivých, aby na krivolakej ceste za vidinou fantastického bohatstva premárnili do koruny celý svoj majetok a na konci svojho úsilia ich cakalo len sklamanie alebo dokonca zúfalstvo. V tomto zmysle môže teda visiet nad pokladmi prekliatie.

Vrátme sa však do súcasnosti otázkou ako si možno ešte aj dnes vysvetlit nadšenie romantikov, ktorí sú ochotní zozbierat, skúpit a zhromaždit po celom svete desiatky, ci stovky popisov, máp, plánov pokladov, o ktorých existencii sú priam skalopevne presvedcení, zbúrat kilometre starých múrov a do zeme vykopat tisíce šácht a vrtov ?

Odpoved na túto otázku skrýva ono legendárne caro, ktoré poklad nielen chráni, ale aj vyzýva, aby sa ho zmocnil a prelomil pecat storocného tajomstva, ktoré ho obklopuje. S novodobými hladacmi pokladov sa teraz rozlúcime slovami Roberta Charrouxa, ktoré obsahujú úprimné vyznanie cloveka, ktorý sa nikdy nezmieril s tým, že poznávanie zemského glóbu už nie je tým pravým dobrodružstvom, o ktoré nás pripravili plavci, cestovatelia, geofyzici, letecké spolocnosti a kozmický výskum:

"Pre hladaca pokladov je život dobrodružstvom, na ktorého konci sa medzi inými preludmi trblietajú i rubíny, diamanty, smaragdy, topásy, ametysty, jemne cizelované šperky, tepané nácinie, prstene náramky, náhrdelníky, dukáty louisdory a piastre! Ako sa iní opájajú pohladom na nepozemsky prísnu a divú krásu mesacných kráterov, žije hladac pokladov pre radost z možného objavu, pre lásku k fantastickosti, pre vrcholné vzrušenie jediného okamihu, pre umenie ponorit ruky do živej vody drahokamov, preto, by muž mohol ozdobit milovanú ženu najnádhernejšími skvostami dejín. A pravda hladaca pokladov ? Nachádza bohatstvo ešte skôr, ako objaví jeho skrýšu ..."



Pokračování příště

Uvedeno ve spolupráci se serverem www.putnici.sk