Měsíční a Sluneční jasnovidnost II.
David Sulík

Astrálna médiumita

Takýto stav, podobný námesačnosti, možno vyvolať aj umelo: sugesciou a autosugesciou. Vlastné ja subjektu sa čiastočne alebo úplne odpojí, a astrálne telo a nižšie články sa uvoľnia na použitie inými duchovnými bytosťami. Tento stav vedomia sa volá astrálna médiumita. Médium sa pohybuje a vníma, ale ten, kto z neho hovorí, kto v ňom rozmýšľa, kto cez neho koná, je niekto druhý. Pocity, predstavy, myšlienky sa objavujú priamo v astrálnom tele média, bez vedomej účasti a vôľovej kontroly jeho vlastného ja. Iný duch používa psychofyzické schránky média, a keď médium príde k sebe, nevie, čo sa s ním robilo a prečo.

Hypnotický spánok

Ak sa v sugescii ďalej pokračuje, začne sa uvoľňovať aj astrálne telo. Nastáva tzv. hypnotický spánok. Hypnotizovaný prestáva vnímať a reagovať na svoje okolie; pre svoje okolie zaspí. Astrálne telo sa stiahlo z fyzického sveta. Zostáva tu však úzka astrálna páska, ktorá ho spojuje s hypnotizérom; takže hypnotizovaný nevníma nič okrem hlasu hypnotizéra a jeho príkazov. Hypnotizér teraz nahradzuje hypnotizovanému nielen jeho vôľu a myslenie, ale aj jeho vnímanie. Vkladá myšlienky a vnemy priamo do jeho éterického tela. Hypnotizovaný vníma to a len to, čo hypnotizér chce. Čo a koľko si hypnotizovaný po prebudení zapamätá - alebo či zažije stratu pamäti - závisí tiež od vôle hypnotizéra. Hypnotizér môže cielene odpútavať astrálne telo hypnotizovaného z nervovej sústavy, takže tento napr. necíti bolesť. V 19. storočí sa preto hypnóza používala na anestéziu (znecitlivenie) pri amputácii končatín, u zubára a pod., až kým v roku 1848 neobjavili chloroform. Keďže hypnotizér pôsobí priamo do éterického tela hypnotizovaného, môže ovplyvňovať aj jeho životné funkcie: môže napr. ovplyvniť hlad, rytmus srdca a pod. Hypnózou sa dajú ovplyvniť zlozvyky ako fajčenie, spôsobiť bez ohňa pľuzgiere ako po popáleninách, ale aj popáleniny urýchlene liečiť. Univerzitný výskum hypnózy v 60-tych rokoch ukázal, že najľahšie sa dajú hypnotizovať deti vo veku 8-12 rokov, teda v druhom sedemročí života, kedy sa ich éterické telo ešte len formuje, a astrálne telo je spojené s fyzickým zatiaľ len voľne. Z toho istého dôvodu sú v priemere hypnobilnejšie ženy, pretože ich astrálne telo menej vniká do tela éterického.

Kataleptický tranz

Ak sa sugescia ešte viac prehĺbi, začína sa z fyzického tela uvoľňovať aj telo éterické. Životné funkcie sa spomaľujú, bezmála zastavujú. Fyzické telo stuhne a vychladne. Nastáva tzv. kataleptický tranz. V tomto stave sa človek začína podobať na minerál - fyzickú štruktúru bez známok života. Keby sa životné sily odpútali z organizmu celkom, rovnalo by sa to smrti. Často opakované cudzie zásahy do životného tela však spravidla nezostanú bez následkov na zdraví; takže nejedno médium zaplatilo za výskum narušeným zdravotným stavom alebo dokonca predčasnou smrťou. Jeden z najslávnejších jasnovidcov, Edgar Cayce, podával informácie zo spánku celé štyri desaťročia; ku koncu sa však veľkým počtom seáns vyčerpal a zomrel na infarkt.

Slnečná a mesačná jasnovidnosť

Rozličné stavy vedomia a vnímania teda vyplývajú, ako sme videli, z rozličných pomerov nadzmyslových článkov človeka medzi sebou. A to najdôležitejšie triedenie jasnovidnosti - na dva základné druhy - vyplýva z rozdielneho pomeru ja k obalom. Astrálna médiumita sa niekedy nazýva aj mesačnou jasnovidnosťou, lebo spočíva čisto vo vnímaní astrálnym telom, bez účasti ja. Podobne v hypnóze síce človek vníma étericky, ale za cenu straty vlastného ja, vlastnej vôle. Pri slnečnej jasnovidnosti však človek poznáva prostredníctvom svojho ja, tej iskry ducha, ktorá, pochádza zo Slnka. Pri mesačnej jasnovidnosti jemnohmotné obaly ducha len pasívne zrkadlia vôľu iných duchovných bytostí. Pri slnečnej jasnovidnosti je duch sám aktívnym poznávacím subjektom. V prvom prípade sa človek dostáva do duchovného sveta tak, že sa stáva nástrojom bez vlastnej identity, že stráca vedomie o sebe samom, jeho vlastné ja sa rozplýva; v druhom prípade vstupuje do duchovného sveta ako sebavedomá, samostatná bytosť, ktorá sa slobodne stýka s ostatnými duchovnými bytosťami okolo seba. Médiumita spočíva v tom, že vlastné ja človeka je z komunikačného procesu vynechané. Niekto iný môže prenášať správu tak, že si ju uloží do pamäti, do éterického tela, a predsa nemusí chápať jej význam.

Obsahu správy porozumie len odosielateľ a adresát, no nie ten, kto ju prenáša. Podobným spôsobom pôsobia pri mesačnej jasnovidnosti iné bytosti bezprostredne do astrálneho, mentálneho alebo éterického tela človeka, t.j. rovno do niektorej z jeho nižších schránok, pričom najvlastnejšie jadro ľudskej bytosti je z takého procesu celkom vynechané. Podstata toho procesu, ktorý umožňuje médiu prijímať informácie, je však zároveň jeho achillovou pätou, kvôli ktorej sa médiumita nikdy nestala a ani nemôže stať poznávacím základom pre budovanie čohokoľvek reálneho. Médium sa stáva médiom tým činom, že eliminuje štvrtý, najvyšší článok svojej bytosti, ktorý má tu na zemi - svoje ja - a prepožičiava sa ako nástroj pre ja iných bytostí. So svojím ja sa však vzdáva práve toho článku svojej bytosti, ktorý je nositeľom bdelého pojmového myslenia a úsudku, slobody a zodpovednosti, ktorý je nositeľom zmyslu pre Pravdu, Krásno a Dobro a všetkých hodnôt, ktorý je jediný schopný rozlíšiť pravdu od klamu, pravé hodnoty, a chápať zmysel vecí. Keďže médium sa vzdáva kontroly nad sebou, a stráca vedomie seba samého, nemôže kontrolovať ani to, kto alebo čo sa cez neho potom prejaví. Môže to byť niektorý duch zomrelého, nejaká hierarchická bytosť, dobrá aj zlá, alebo úryvok cudzej myšlienkovej formy, ktorá zarezonuje v astrálnom tele média. Médium nemôže ručiť za to, či sprostredkované informácie budú pravdivé.

Nemôže prevziať zodpovednosť za kvalitu podaných informácií, lebo samo nie je ich tvorcom, ale len sprostredkovateľom. Pôvodcu podaných informácií a jeho úmysly vôbec nepozná, lebo ja tej druhej bytosti je tu vždy práve vtedy, keď tu jeho vlastné ja nie je, a naopak. Po precitnutí z tranzu sa médium samo ako posledné dozvedá, čo rozprávalo. Často to bývajú veci, ktorým ani samo nerozumie, alebo môžu byť aj v rozpore s jeho vlastným presvedčením. Edgar Cayce napríklad z hlbokého spánku poučoval ľudí o reinkarnácii, na čo sa potom sám na seba veľmi roztrpčoval, lebo za bdelého vedomia bol poctivý presbyterián. Slnečná jasnovidnosť nevyžaduje žiadne zmenené stavy vedomia, lebo nevyraďuje bdelú silu nášho ja; človek vnútorne vystupuje k nadvedomiu bez toho, aby obyčajné bdelé vedomie stratil, a môže preto voľne kontrolovať všetky bytosti, ktoré vidí. Stýka sa s nimi asi tak, ako s ľuďmi okolo seba, a zostáva pri tom sám sebou. Astrálna médiumita vyžaduje stratu vedomia svojho ja, a hypnóza stratu vedomia celkom. Médium potom nemá kontrolu nad duchovnými bytosťami, ktoré cez neho pôsobia. Pri jednom médiu sa môže vystriedať celý rad rozličných bytostí a informačných vplyvov, ktoré sú celkom protirečivé. Tak dokáže jedno médium bez mihnutia oka vysloviť veci, ktoré sú dokonalým opakom toho, čo hovorilo pred štvrť hodinou; a vôbec si to ani nevšimne, lebo jeho vlastná schopnosť úsudku a uvedomovania si obsahu toho, čo bolo povedané, je celkom vypnutá. To neznamená, že by médium nemohlo podať aj pravdivé informácie.

Problém je v tom, že médium nikdy nevie, kedy hovorí pravdu a kedy nie. Médium totiž vôbec nevie, čo hovorí. Pri mesačnej jasnovidnosti prechádzajú len rozmanité predstavy a obrazy bez pochopenia pred duševným zrakom média ako v snoch; médium nerozumie čo vidí, ani nedokáže videné zaradiť do zákona alebo dať videnému nejaký súvislý zmysel. Mesačná jasnovidnosť je zmiešanina klamu s pravdou; bez výberové, neuvedomelé zachytávanie informácií z astrálnej sféry. Médium síce môže podať aj mnohé správne veci, ale len pre toho, kto ich dokáže správne vytriediť, oddeliť zrnká pravdy od toho, čo primiešali bytosti žijúce v nečistej astralite. Zasvätenec dokáže podrobiť médijné správy revízii duchovných zákonov a vylúpnuť z nich ich pravdivé jadro.