Arthur Edward Waite - otec moderného tarotu I.
Zuzana Vilikovská

Verejnosť ho pozná predovšetkým ako spolutvorcu tarotovej sady, ktorá sa stala základom moderného výkladu kariet a z ktorej väčšina novodobých sád vychádza. Vzdelanec a vyznavač tajných náuk si vzal na pomoc staroegyptské symboly, myšlienky Eliphasa Leviho, stredovekú kresťanskú mystiku, hebrejskú abecedu i kabalu. S pomocou výtvarníčky Pamely Coleman-Smithovej, kolegyne zo Zlatého úsvitu, vytvorili sadu, ktorá po mnohých peripetiách a sporoch s vydavateľstvom Rider vyšla v decembri 1909 ako Rider-Waite Tarot. Okrem tohto diela však publikoval množstvo vlastných kníh i prekladov a bol významnou postavou niekoľkých spolkov zasvätencov. Arthur Edward Waite napĺňal svoj osud hľadaním ciest k preciťovaniu Boha...

BÁDAJÚCI SAMOUK
Arthur Edward Waite sa narodil 2. októbra 1857 v New Yorku; jeho otec bol kapitánom obchodného loďstva a umrel na mori, keď mal Arthur poldruha roka. Jeho anglická matka Emma Lovellová sa vzápätí vrátila do Londýna a vychovávala ho spolu s mladšou sestrou v chudobe, lebo bohatá kupecká rodina ju zavrhla - nikdy sa oficiálne nevydala za otca svojich detí. Konvertovala k rímsko-katolíckej cirkvi, čo malo veľký vplyv na Arthurov život, lebo v ňom navždy zakorenila lásku k rituálom a obradom, hoci po predčasnej smrti sestry Frederiky v roku 1874 sa od učenia cirkvi odklonil. Mladý Waite nemal systematické oficiálne vzdelanie, ale učil sa sám čítaním stredovekých fantázií a krvavých historiek

Zaoberal sa špiritizmom a teozofiou a silne ho ovplyvnili diela Eliphasa Leviho. Nebol však predurčený stať sa básnikom či prozaikom, ale nezávislým učencom. Fascinovalo ho skúmanie a popularizovanie okultných a mystických filozofií. Prvou jeho esejou bola antológia spisov Eliphasa Leviho, nasledovala štúdia rozikruciánskych manifestov. Po krátkych zmienkach o slobodomurárstve v prekladoch Leviho diel sa Waite do tejto problematiky ponoril hlbšie pri písaní Skutočnej histórie rozikruciánov.

Odmietal tézu, že slobodomurárstvo sa vyvinulo z rozikruciánstva a podrobne opísal rozdiely medzi týmito dvoma druhmi bratstiev, pričom lepšie z toho vyšlo rozikruciánstvo, ktoré bolo podľa neho hlbšie, elitné, členovia boli učenci a umelci, zatiaľ čo slobodomurármi sa mohli stať aj príslušníci nevzdelaných nižších vrstiev. Mimoriadne ho popudzovala hodnosť Rose-Croix v rámci Murárskeho hnutia, ktorá sa zamieňala s rozikruciánstvom, ale Waite tento omyl kritizoval a vysvetľoval rozdiel medzi okultným pomenovaním jedného zo stupňov slobodomurárstva a tajnou spoločnosťou Christiana Rosencreutza. (Podľa legendy žil Rosencreutz v 15. storočí, založil tajné bratstvo, ktoré šírilo ezoterické poznatky a múdrosti zozbierané na cestách po Svätej zemi, Egypte a severnej Afrike.

Zomrel v roku 1484 a o 120 rokov neskôr vraj znovu objavili a otvorili jeho hrobku, kde našli dokonale zachované telo a navyše aj tajné spisy, večné lampy a ďalšie zázračné predmety. Hrob nanovo zapečatili a tajné spoločenstvo vykročilo na svoju tajomnú púť. V rokoch 1614 až 1616 sa v Nemecku objavili diela učenca Johanna Valentina Andreu, a z nich vychádzali všetky nasledujúce rozikruciánske spoločenstvá.)

ZLATÝ ÚSVIT
V roku 1867 vznikla Societas Rosicruziana in Anglia, ktorá sa od ostatných bratstiev líšila tým, že od počiatku prijímala do svojich radov slobodomurárov, ktorí sa zároveň hlásili ku kresťanstvu. V roku 1880 sa stala uznávanou spoločnosťou zaoberajúcou sa okultnými vedami. Jedným z členov bol aj dr. William Wynn Westcott, ktorý ako jeden z prvých uznával prínos žien k poznaniu okultných vied. Keď zakladal tajnú spoločnosť, zrušil klasické pravidlo slobodomurárov o vylúčení žien. Skontaktoval sa v Stuttgarte s istou slečnou Sprengelovou a s jej súhlasom založil v roku 1887 spolok Zlatého úsvitu a vybral dvoch učencov, čo sa spolu s ním stali prvými Majstrami.

E. A. Waite vstúpil do Zlatého úsvitu po prvý raz v januári 1891 a v decembri dosiahol stupeň Practicus. Po počiatočnom vlažnom vzťahu však dosiahol stupeň Philosophus a tešil sa na prijatie do Druhého rádu, ktorý mal menej členov a vyžadoval pokročilejšieho adepta. V roku 1893 zo spoločenstva vystúpil, lebo ho sklamali a pobúrili aktivity jeho nadriadených (šepkalo sa o sexuálnych orgiách). Po troch rokoch svoje rozhodnutie oľutoval a po tajnom hlasovaní ho prijali späť a 3. marca 1899 prestúpil ako 116. člen do Druhého rádu.

Tu študoval okultizmus a mystické vedenie, henochické tabuľky a využitie tarotu na predpovedanie budúcnosti. Po rozkole v roku 1900, ktorý vyvolal Mathers - tvrdil, že celý Zlatý úsvit je podvod a že žiadna slečna Sprengelová neexistuje - ho vyhodili. V apríli 1900 vytvoril Druhý rád nové stanovy a vymenoval vedenie, pričom Waite mal v tomto novom ráde veľký vplyv. Najvýznamnejšia bola skupina okolo herečky Florence Farrovej, bývalej priateľky básnika W. B. Yeatsa a ženy dramatika G. B. Shawa. Mathers rádu uškodil, keď prezradil tajné rituály kriminálnickému páru Horosovcov, ktorí si potom otvorili vlastný chrám, kde došlo o. i. k znásilneniu. Po ich odsúdení vystupovali vystrašení členovia húfne z rádu. Waite reagoval na rozbroje a spory vytvorením vlastného spolku, Secret Council of Rites (Tajnej rady rituálov), stelesňujúceho jeho ideály - slobodomurárske apoštolské nástupníctvo, výlučný spolok učencov, ktorí sa nezaoberajú mágiou, ale mystickými náukami a tajnými rituálmi. Neprisvojil si existujúce rituály spoločenstiev, ale len zanika-júce, nemurárske alebo v Anglicku neznáme. Dúfal, že pod vplyv Secret Council of Rites sa dostane aj Zlatý úsvit, zvlášť Egyptský rítus Florence Farrovej.

Alchymista a teozof W. A. Ayton nahovoril Waiteho, aby prevzal Zlatý úsvit. Spočiatku v ňom mal len malý vplyv, no neskôr k nemu prestupovali viacerí členovia, vrátane Arthura Machena a výtvarníčky Pamely Coleman-Smithovej. Prívrženci mágie sa združili pod krídla dr. Felkina a vytvorili rád Stella Matutina. V apríli uzatvorili skupina Brodie-Innesa, Felkinova Stella Matutina a Waiteho skupina konkordát, vďaka ktorému žili niekoľko rokov v harmónii. Felkin a Waite nadviazali styky s Rudolfom Steinerom, ktorý bol významným predstaviteľom rozikruciánstva v Európe. Vo Waiteho skupine vznikali vnútorné trenice paradoxne preto, lebo členovia boli veľmi vzdelaní a spochybňovali a kritizovali všetky rituály, novinky a rozhodnutia. V roku 1914, keď Waite spochybnil rovnako ako kedysi Mathers existenciu slečny Sprengelovej, musel sa vzdať autorstva rituálov a prakticky to znamenalo koniec jeho frakcie.