Ako sa s takým silovým zvieraťom komunikuje? V prvom rade treba zistiť, ktoré zviera môžeme považovať za svojho pomocníka. Spôsobov je zrejme niekoľko, niektoré sú jednoduché, menej nápadné, môže sa dokonca stať, že práve prostredníctvom týchto nenápadných "metód" neidentifikujeme svoje silové zviera. Preto je užitočné experimentovať so šamanským (ľahkým) tranzom tak, ako to odporúča Michael Harner -- čiže pomocou zvukovej stimulácie. Tento spôsob nemusí byť vhodný pre každého, predovšetkým tu mám na mysli psychicky labilných ľudí, prípadne tých, ktorí majú nábeh k epilepsii či srdcovým ochoreniam. Monotónne bubnovanie nemusí mať na takýchto jedincov priaznivý vplyv.
So silovým zvieraťom sa šaman stretáva na cestách. Seansa, kde sa bubnuje, je vlastne takouto cestou. Kam tá cesta vedie? Do neviditeľnej ríše. Podľa starých šamanských predstáv jestvuje viac neviditeľných ríší. Väčšina tradícií sa však zhoduje v tom, že existuje svet horný, stredný a dolný. Stredný svet je ríša našej všednej reality; v hornom a strednom svete možno stretnúť rozličné bytosti, medzi nimi aj silové zviera.
Harner uvádza, že ak sa počas štyroch šamanských ciest stretneme s tým istým zvieraťom a navyše uvidíme ho v rôznych podobách a obmenách, môžeme si byť istí, že sme sa stretli so svojím silovým zvieraťom. Niektorí šamani mali aj viac pomocných silových zvierat. Takisto aj tým, ktorí dlhšie experimentujú s ľahkým tranzom vyvolávaným monotónnym zvukom bubna, sa môže objaviť viac silových zvierat. Stáva sa aj to, že časom sa niektoré zvieratá "vytratia" a namiesto nich sa "objavia" nové. Doteraz povedané možno vyznieva trochu divoko a preto by sme si asi presnejšie mali vysvetliť, či také pomocné zviera naozaj existuje alebo je iba výplodom našej fantázie.
V šamanskom myslení je svet fantázie rovnako závažný a plnohodnotný ako svet všednej reality. Preto aj silové zviera sa berie veľmi vážne. Ale kde sa v nás berie obraz silového zvieraťa? Keby som teraz chcel prejsť do jungovskej rétoriky, asi by som povedal, že silové zviera je symbol, ktorý si vyberá naše Nevedomie, aby nám komunikovalo isté informácie. Myslím, že takýto prístup je celkom prijateľný. Nevedomie, ktorého reč je symbolická a ktoré hlbšie a univerzálnejšie dokáže vyjadrovať procesy prebiehajúce v ľudskom tele, ale aj vo sfére transpersonálnej, výberom symbolu, v tomto prípade určitého zvieraťa, nám odovzdáva správu o našich sklonoch a schopnostiach. Inak povedané, silové zviera symbolizuje súhrn tých vlastností, ktoré s tým zvieraťom máme spoločné. Pripomínanie si silového zvieraťa či už v stave ľahkého tranzu alebo v každodennej realite, nám vlastne vymedzuje možnosti nášho konania. Naša sila spočíva v poznaní našich možností. Silové zviera, ak sa vydávame na cestu do neviditeľných svetov, je sprievodcom.
Môžeme ho žiadať o pomoc, nemôžeme však od neho požadovať, aby hovorilo. Silové zviera hovorí rečou symbolov a obrazov, ukazuje možnosti, ktoré máme. Kontakt so silovým zvieraťom treba udržiavať. Buď praktizovaním tranzov alebo aj chvíľkami, počas ktorých vo všedný deň venujeme myšlienky vlastnostiam zvieraťa. Aj zbieranie údajov a obrázkov, či študovanie silového zvieraťa môže napomáhať tomu, aby sme jeho vplyv v našej realite udržovali. Je dôležité, aby sa tento kontakt neprerušoval na dlhší čas, pretože potom sa preruší i príliv energie a prídeme o možnosť kedykoľvek -- napríklad v čase núdze a bezradnosti -- požiadať silové zviera o radu. Zanedbanie tohto kontaktu môže spôsobiť, že silové zviera sa časom z nášho života vytratí. "Zmiznutie" silového zvieraťa však nie vždy znamená reakciu na zanedbanú komunikáciu; môže k tomu dôjsť aj vtedy, keď zviera splnilo svoje poslanie v našom živote a uvoľňuje miesto inému, možno primeranejšiemu, nevyhnutnejšiemu silovému zvieraťu... Treba vedieť, že silovým zvieraťom nemôže byť domestikované, domáce zviera, ale iba tvor žijúci v divočine. Taktiež nemožno považovať za manifestáciu pomocného ducha hmyz, pretože ten môže symbolizovať chorobu alebo chorobné sklony našej osobnosti.
Ďalšia vec, ktorú si treba pamätať: zjavenie sa zvieraťa si nemožno vynucovať: zjavuje sa kedy chce, veď je to prejav istej energie a táto energia je nezávislá na našej vôli. V podstate na túto energiu sa vzťahuje šamanský poznatok, že sila prichádza nevedno odkiaľ a odchádza nevedno kam a keď je raz tu, treba ju využiť. S tým korešpondujú aj Ježišove slová: "Duch si veje, kade chce." Aj súfijskí extatici poznajú túto skúsenosť: keď prichádza milosť, nemožno sa jej ubrániť, nemožno sa pred ňou skryť a keď zas odchádza, nemožno ju zadržať...
Stáva sa aj to, že silové zviera svoju prítomnosť v našom živote signalizuje nielen v stave tranzu či spánku, ale začne sa objavovať akoby náhodne, pri rozličných príležitostiach, aj vo všednej realite: v knihách, na obrázkoch, v televízii. Takéto veci sa skutočne stávajú, rád by som sa im venoval v niektorom z ďalších pokračovaní. Sú to veľmi výrazné signály, len povážte: nejaký jav či sila, s ktorými sa stretávame v sne, vo fantázii alebo v tranze, vyvinie takú energiu, že sa prejaví -- v podobe synchronicít a koincidencií -- v našom každodennom života! Ak sa opakuje viackrát, môžeme si byť istý, že ochranný duch, strážny anjel či pomocné zviera nám chcú niečo oznámiť, odovzdať nejakú informáciu, na niečo upozorniť. Mali by sme zbystriť pozornosť a neignorovať takéto znamenia.
V súčasnosti, keď máme k dispozícii magnetofony a CD prehrávače, a bez väčších ťažkostí sa dajú zohnať nahrávky šamanského bubnovania, kontakt so silovým zvieraťom môžeme udržiavať takmer kdekoľvek -- aj v byte na sídlisku. A tak komunikácia so silovým zvieraťom patrí k ďalším prvkom mestského šamanizmu, ktorý si nevyžaduje odchod do hlbokých pralesov či napodobňovanie nejakých domorodých kultúr... Táto komunikácia môže našu predstavivosť obohacovať, posilňovať našu imunitu, liečiť a učiť sebapoznávaniu, pričom nikto nemusí meniť svoje náboženské presvedčenie a ani z ateistu sa nemusí stať veriaci. Je to hra s predstavivosťou, hra, na ktorú sme kedysi zanevreli a ktorá sa môže stať zdrojom nových inšpirácií.
Uvedeno ve spolupráci se serverem
www.putnici.sk