O fašistickom myslení v ezoterike
Jozef Karika

V ezoterike (stránky pútnikov nevynímajúc) sa odjakživa rozmáha pozoruhodný prvok. Podaktorí diskutujúci -či skôr pseudo-komentujúci- v reakciách na niektoré publikované témy ostro vyjadrujú svoj nadradenecký postoj nad "úplnou pomýlenosťou" mnohých ezoterických diskurzov a zamietajú ich ako "nesprávne", "pomýlené", "smiešne", či "streštené", pričom odkiaľsi čerpajú podivnú istotu, že ich vlastný postoj (poväčšine naštudovaný z ezoterických príručiek rovnakej kvality) je bezpochyby hodnotnejší, správnejší a opodstatnenejší než postoje kritizovaných "ezoterických bláznov".

Týmto ľuďom, pokúšajúcim sa zaviesť do ezoteriky prvky fašistického myslenia (existencia ľahkého prepojenia ezoteriky a fašistických myšlienkových elementov je všeobecne známa) uniká skutočnosť, že najdôležitejší význam ezoteriky spočíva v slobode. A tá sa -neraz- prejavuje práve absurditou. Hľadať akúsi pravdu v ezoterike, je rovnako zbytočné a naivné, ako pokúšať sa nájsť pravdu v Lynchových snímkach. Ezoterika je -pre bežnú racionalitu- hýrivým bludom a myšlienkovým treštením, no práve v tom spočíva jej podstata i prínos. V okamihu, kedy sa jeden ezoterický úlet snaží povýšiť nad iný ezoterický úlet, stráca celá hra nazývaná ezoterika svoj zmysel a mení sa na arénu fašistického myslenia, v ktorej jeden ezoterik usiluje o vnútenie svojej banálnej "pravdy" ostatným, pričom jeho jedinými nástrojmi (keďže hovoríme o ezoterike vždy stojacej mimo racionalitu, vedecké myslenie a teda i možnosť objektívnej verifikácie) sú demagogické pokusy rôzneho druhu.

Vždy som pokladal za samozrejmé, že účastníci hry zvanej ezoterika (aspoň tí inteligentnejší) chápu jej iluzórnosť a absurditu. Bolo by chybou kvôli týmto aspektom ezoteriku zavrhnúť, pretože práve oni jej dávajú zmysel tým, že ho v nej popierajú.

Pre postmoderne zmýšľajúceho človeka je nesmierne oblažujúcim zážitkom návšteva ezoterickej akcie, na ktorej inak racionalitou a normalitou spútaní ľudia bez zábran odhadzujú tieto putá (aspoň čiastočne a dočasne) a začínajú nespútane "blbnúť" v ponore do rôznych ezoterických disciplín. Úžasná koláž absurdity, aká sa tu pozorovateľovi naskytne a na ktorej taktiež zvyčajne participuje, je blahodárnou očisťujúcou katarziou. Nastáva chvíľkový únik v štrbinách stien normalizačných myšlienkových koridorov. A v tomto úniku treba hľadať hĺbkový zmysel ezoteriky. Skutoční blázni tu prednášajú hneď vedľa univerzitne vzdelaných ľudí a ich dva inokedy od seba svetelné roky vzdialené diskurzy, tu zrazu akoby splývali. Nemožno určiť, čo je väčším bláznovstvom - nevzdelaný psychicky labilný chlapík pokúšajúci sa objasňovať publiku zákony zakrivenia časopriestoru, alebo promovaný učenec odvolávajúci sa na numerológiu a astrológiu.

Prah oddeľujúci priestory bežného sveta od priestorov v ktorých prebieha ezoterická akcia je vskutku magickým. Treba len vstúpiť a nechať sa voľne, bez odporu, unášať kakofóniou rozličných diskurzov. Pohyblivosť vášho bodu spojenia sa zvýši a jeho posun vás oslobodí.

Netreba hľadať pravdu či poučenie v jednom z týchto diskurzov - zbytočne sa tak pripravíte o najvzácnejší extrakt takýchto akcií. Treba počúvať útržkovito, informácie netriediť, iba čerpať. A potom, vo chvíli oddychu, sa odpovede na otázky ktoré vás trápia začnú z útržkov zachytených informácií skladať sami, ako odkazy z novinových výstrižkov. Tak ako v tarote rozkúskovanie otázky do nesúmerateľných symbolov a jej opätovné spojenie vytvorí nový význam - častokrát odpoveď - tak aj v ezoterike možno objaviť vlastnú pravdu tým, že človek nechá pospájať počuté informácie do nových, individuálnych vzorcov.

Preto je úplne pomýlené, ak sa uprostred tohto oblažujúceho detského "blbnutia" a myšlienkového experimentovania začnú ozývať hlasy zamietajúce niektoré prvky mozaiky ako "vadné", "bláznivé", "pomýlené" a pod. a prehlasovať svoj vlastný diskurz za správnejší než iné. Ezoterika nie je správnym ihriskom pre tento druh argumentácie. Na to slúži akademická alebo teologická pôda a všetkých, ktorí túžia po dokazovaní "správnosti" čohokoľvek treba odporučiť tam.

Ezoterik nadradzujúci svoju pravdu a myšlienkové presvedčenie nad iné názory zaznievajúce v ezoterike je najväčším bláznom zo všetkých. Avšak jeho bláznivosť nie je detská a prínosná -ako u tých, ktorí sa na vytváraní ezoterických diskurzov aktívne podieľajú- ale obmedzená a normatívna. Ezoterika je únikom pred myšlienkovou normalitou a preto všetkých myšlienkových normalizátorov v nej treba odmietnuť alebo izolovať ignoráciou. Bola by chyba vťahovať ich do hry diskutovaním s nimi (keďže sami popierajú to najzákladnejšie pravidlo hry).

Krása ezoteriky spočíva v slobode, absurdite a splývaní rôznych intelektových, osobnostných i emocionálnych úrovní. Násilné a vážne myslené presadzovanie, odsudzovanie, popieranie, upieranie do nej jednoducho nepatria. Usilujú oň spravidla osoby, ktoré sú neschopné presadenia sa v iných oblastiach (kam seba-presadzovanie patrí) a preto svoju frustráciu vybíjajú pokusmi vnucovať a nadradzovať svoje pravdy v ezoterickej oblasti (v ktorej otázka pravdy a nepravdy prakticky stráca zmysel, resp. sa riadi vlastnými pravidlami).

Prečo napríklad istého p.....a na pútnikoch tak dráždia príspevky nedosahujúce kvality, aké požaduje? (Tj. vo svojej "drzosti" nie sú všetky súbormi zenových koánov, ale dotýkajú sa -a to je už naozaj do neba volajúca drzosť- aj iných pohľadov na svet.)

Prečo sa istý J.. L.. púšťa do grafomanských výlevov ku každému článku, ktorý sa mu vidí byť "chybný". (Tj. nemá za každou myšlienkou jasne, zrozumiteľne a viditeľne vyznačené s ktorou tarotovou kartou táto myšlienka súvisí.)

Prečo istého sii....a vždy pochytí zhodou okolností práve pri mojich článkoch akási chorobná "veselosť" a úžasne "nezainteresovane" sa snaží ironizovať a kritizovať časti článku i jeho autora namiesto toho, aby vyvinul aspoň elementárnu snahu pochopiť, čo mu chce autor svojim článkom vlastne povedať? (Tj. nedokážem prehltnúť čosi "internetovo osobné" spred troch rokov a preto sa všetkému, čo tento autor napíše treba, aspoň na internete a z bezpečnej vzdialenosti, "hrdinsky" vysmiať.)

Príkladných ilustrácií stačí. Spoločné rysy sú dostatočne zjavné. Prečo tak horlivo a otravne (aj keď vo svojej vážnosti často maskovanej za "absolútny nadhľad" zároveň veľmi humorne) reagovať na odlišnosť, ak nejde o osobnú frustráciu, nestabilitu a -čo je zo všetkého najsmutnejšie- trápnu závisť malého človiečika, ktorý na internete konečne dostal možnosť anonymne sa vyjadriť pred publikom? A keď už dotyčným tak záleží na poučení svojich "zadubených" blížnych, prečo aktívne nespolupracujú, prečo sa nepodieľajú na tvorbe pútnikov, prečo zo seba niečo neobetujú ale zmôžu sa (v drvivej väčšine prípadov) iba na síce zábavné, avšak pochybné pokrikovanie v pripomienkach k článkom, ktoré napísali iní?

Rovnocennou argumentáciou k článku je druhý, vlastný článok. Ucelená a utriedená suma myšlienok majúca vlastnú výpovednú hodnotu. Systematicky reagovať na útržky vytrhnuté z článkov iných je zahanbujúco jednoduché, no pripomína to hostinu mrchžrútov živiacich sa kúskami tiel druhých. Ak mi záleží na odovzdaní myšlienok a "poučení" čitateľov, spíšem článok. Ak článok niekoho iného považujem za natoľko "nesprávny", že ma až vyburcuje k vlastnej činnosti, potom spíšem vlastný článok v ktorom komplexne načrtnem svoje videnie problému. Ak toho nie som schopný a napriek tomu reagujem, potom mi v skutočnosti nezáleží na sprostredkovaní svojich myšlienok ostatným, ale len na vlastnej "intelektuálnej" masturbácii a predvádzaní sa v komentároch veľmi pochybnej hodnoty. Znižujem tak hodnotu svojho diskurzu a odsúvam ho do prízemnej triedy ktorú naozaj málokto -aj v rámci ezoterickej hry- berie čo i len trochu vážne. (Bežná čitateľnosť článkov na pútnikoch sa pohybuje cca. od 500 do 1000 čitateľov. Pravidelných "diskutérov" v komentároch k týmto článkom je do 25; teda nie viac ako 5 percent z tých, ktorí si článok prečítajú. Otázka znie, prečo 95 percent čitateľov článku nepovažuje túto "diskusiu" za hodnú toho, aby do nej vstupovali?)

A ak celú ezoteriku považujem za dekadentný humbuk, prečo potom pravidelne navštevujem ezoterické stránky? Ezoterická stránka je priestorom ezoterikov. Vstúpiť do jej virtuálneho priestoru a začať kázať proti ezoterickým prvkom je rovnako pomýlené ako zámerne vyhľadať kostol s prebiehajúcou omšou, prerušiť ju a začať prítomných presviedčať o kráse myšlienok dialektického materializmu. Podivná je motivácia konajúceho. Ak daná činnosť vychádza z hry, je myslená len ako recesia, netrvá dlho a môže byť kedykoľvek prerušená, je všetko v poriadku. Ak je afektívneho rázu, potom čosi s tým kto ju vykonáva v poriadku nie je.

Hlavnou devízou ezoteriky je sloboda. Sloboda experimentovania mysle, voľného hľadania nových zážitkov a ich ľubovoľného triedenia podľa pravidla príjemnosti a osobnej, či skupinovej prospešnosti. Nech si tu každý určí sám a slobodne, čo je pre neho prospešné. Nech nikto nesiaha na túto slobodu ostatným. Ak porušuje toto pravidlo, potom svojim konaním diskvalifikuje diskurz o ktorého presadenie sa snaží. Pretože aj ten najskvelejší ezoterický diskurz sa v ústach toho, kto ho chce šíriť nasilu a agresívne, mení v pomýlené ideologické kvákanie frustrovaného pseudo-diktátora, ktorého v súkromí bezchpochyby niečo veľmi žerie.

Preto majme a z princípu ochraňujme na pútnikoch aj také príspevky, ktoré osobne možno považujeme za "streštené", "bláznivé", či "šibnuté". S ich obsahom nemusíme súhlasiť, no mali by sme zavhrnúť seba-strednú predstavu snažiacu sa nám sugerovať, že čo sa nepáči nám, nesmie sa páčiť ani ostatným. Ak ezoterický text spĺňa formálne podmienky publikovania, obsahuje myšlienky ktoré zaujmú a existuje po ňom v ezoterickej scéne dopyt, potom by bolo proti zákonom "textovej ekonomiky" neprispôsobiť tomuto dopytu ponuku. To, že mnohých "ezoterikov" hnevá, že dopyt nie je práve po nich, nás pri tom vôbec nemusí mýliť.