Umenia kláštorov orientu a my
Robert Urgela

Informácie o umeniach a technológiách východného typu sa už niekoľko desiatok rokov rozširujú aj na západe. Tieto informácie sa prijímajú sprostredkovane, orgánom nepriameho poznávania - intelektom. Tento orgán sa vyznačuje schopnosťou filtrácie, selektovania. Informácie ktoré sú v súlade s jeho spôsobom myslenia a konštruovania prijíma, a tie ktoré sa odlišujú a vychádzajú z iných pravidiel, odmieta, alebo mení. Takto prešli transformáciou západného nazerania, počas mnohých rokov, aj umenia Orientu. Prešli akýmsi mlynčekom západného nazerania, čím sa často stali nefunkčnými.

Podstatou metód kláštorov, ášramov a klanov východných národov je formovanie vnútorného prostredia človeka, jeho vnútorného Kozmu. Kľúčom k nim je vchádzanie do osobných funkčných stavov. Na to slúžili orgány priameho poznávania, naše zmyslové analyzátory. Spôsob ich obrátenia do vnútorného sveta, nazvali PRATJÁHAROU. Vtedy sa na fonde daného stavu, objavujú informácie z vnútorného Kozmu. Tie sa prijímajú okamžite, priamo, bezprostredne, bez potreby prevárania intelektom. Na západe sa rozvinuli technológie formovania vonkajšieho sveta. Na to slúži nástroj, ktorým je intelekt a ktorý sa veľmi cení a rozvíja do nebývalých rozmerov. Vytvára spôsoby a metódy na pretváranie svojho okolitého prostredia.

Na východe sa tiež rozvinuli technológie - pretvárania vnútra človeka, pričom nástrojom je samotný človek s jeho fyziológiou, psychikou, orgánmi a s jeho zmyslovým aparátom. Tieto technológie sa študovali a rozvíjali vo "výskumných ústavoch " Východu, v kláštoroch a ášramoch. Tieto tajné kláštory pre bežného človeka neboli a nie sú dostupné. Jednak nie sú zaznamenané na žiadnych mapách a jednak hľadajúci mohol okolo nich prejsť, ale ich neuvidel pokiaľ nemal nastavený zrak na stranu otvorenia. Ako o tom hovorí Vasilij Lenský, keď prvýkrát navštívil takýto kláštor v horách Ťan šanu. Prešiel okolo neho, nenašiel ho, považoval ho za skalný útvar, nevidel otvorené vráta ani mníchov v žltých odevoch. Musel ho naň upozorniť jeho sprievodca, ktorý už kláštor poznal. Preto mnohí darmo chodia s úmyslom nájsť takýto kláštor, nenachádzajú ho.

Mnísi, jogíni, majstri Qikung, majú tie isté podmienky, orgány, zmysly a telo ako ostatní ľudia. Predsa majú iné vlastnosti, iné schopnosti. Čím to je? Vychádzajú z toho čo máme k dispozícii, z tých istých zmyslových analyzátorov, ktoré má každý. Na základe už existujúcich rozvíjajú nové - doplnkové možnosti. Takto vznikajú nové vlastnosti: Qi, Kunda- líny, Prána, Meridiány, Čakry, astrálne telo a ďalšie vlastnosti.

Na Oriente si cenili poznanie bezprostredné, založené na prijímaní orgánmi priameho poznávania. Sú to naše zmysly. Týchto 5 orgánov prijíma informácie priamo, okamžite, bez príčiny a následku, bez potreby priestoru a času a bez potreby symbolického jazyka. Sú to orgány cez ktoré informácie v okamihu prichádzajú aj odchádzajú. Až keď ich pripútame k intelektu vzniká e pojmov a analógií. Keď pozeráme niekam a vzápätí obrátime zrak niekde inde, prvý obraz sa stratí a nahradí ho iný. Ak niečo zjeme, objaví sa chuť, a predchádzajúca sa statí. Keď počúvame hudbu, nová skladba nahradí starú cez analyzátor sluchu. Pokiaľ sa v pamäti vraciame dozadu, k predchádzajúcemu, starému, minulému, spomíname, je to práca intelektu. Pre rozvoj adaptačných mechanizmov, je potrebné rozvíjať naše orgány priameho poznávania a nebyť pripútaný k starému, nemennému, stálemu. Bránenie sa zmenám je proti adaptácii, je cestou degradácie Schopnosť vzdať sa starého, navyknutého, stereotypného vo svojom živote, omladzuje a prebúdza k životu.

Na Východe, vychádzajúc z jestvujúcich orgánov, začali rozvíjať nové vlastnosti: vnútorný hmat, čím vzniká energia Qi. Rozvíjaním vnútorného čuchu sa objavuje Prána. Stimuláciou vnútorného sluchu vznikajú fyziologiké zvuky známe ako Mantry. To sú najznámejšie výsledky. Rozvíjali však aj vnútorný zrak, vnútornú chuť a ešte telesnosť s odozvou vo vnútri - kinestetické vnímanie. Každý analyzátor má svoje vlastné zákony, ktoré nemôžeme zamieňať. Jedným z omylov na západe je zamieňanie zákonov týchto analyzátorov. Napríklad, ľudia chcú dôkazy meridiánového systému. Hľadajú sa však na základe zákonov zraku, ako viditeľné kanáliky. S analyzátorom zraku však meridiány nemajú nič spoločné. V skutočnosti sú výsledkom rozvíjania vnútorného hmatu a preto podliehajú iným zákonom, môžeme ich cítiť, vnímať, ale nie vidieť. Meridán sa dá objaviť, nájsť, precítiť a rozvinúť, ale nie spoznať umom. Podobne napríklad nemôžeme zaregistrovať žiadnym prístrojom zostaveným na báze zákonov zraku, sluchu, či hmatu pránu, energiu spojenú s analyzátorom čuchu.

DOPLNKOVÉ VLASTNOSTI NA BÁZE JEDNOTLIVÝCH ANALYZÁTOROV
VNÚTORNÝ HMAT - energia Chi, Ki, Vjána
VNÚTORNÝ ČUCH - energia Prána
VNÚTORNÝ SLUCH - Mantry
VNÚTORNÁ CHUŤ - molekulárny systém
VNÚTORNÝ ZRAK - vnútorné videnie
TELESNOSŤ - Kinestické vnímanie

Okrem týchto šiestich základných opôr má človek ešte k dispozícii spomínaný intelekt. Kláštorné metódy rozvíjali aj tento kanál, orgán, a tým dosiahli nový, bioenergetický intelekt.

Zmyslové analyzátory smerom do vonkajšieho sveta dokážu zobrať len dvojpolárnu informáciu.
Tréningom analyzátorov do vnútra organizmu sa začína nová polarizácia.
Novou polarizáciou podvojných vzťahov sa zaoberal Ďaleký východ.

V Indii : stimuláciou Ida a Pingala umožnili zrod Šušumny. V praxi taoistov : Jin a Jang, alebo Chum a Tao, vytvorili tretí pól ktorý zjednotil oba predchádzajúce. Ten znamená nové vlastnosti. Napríklad dvojpolárne meridiány sa rozvíjajú a postupne vytvárajú novú konfiguráciu na stranu mnohopolárnosti. Dosiahnutím tretieho pólu, nastáva realizácia nového stavu človeka, kedy sa menia medzibunkové spojenia v organizme. Zmenia sa tým aj fyzikáne zákony platné pre človeka. Takýto "znovuzrodený" človek môže zostať na úrovni podvojných vzťahov, alebo zapnúť stav trojpolárnosti. Zrodia sa nové, pre západ zázračné vlastnosti. Vďaka takýmto vlastnostiam dokázali majstri bojových umení znášať bez ujmy údery dopadajúce na ich telo, udržať rozžeravený kov bez popálenia. Mnísi v kláštoroch dokázali vďaka novým vzťahom v organizme prekonať silu gravitácie a levitovať, či zmeniť svoje telo ako optické prostredie a stratiť sa zo zorného poľa iného človeka. Alebo manipulovať s časom, priestorom či riadiť udalosti. Jogíni nazvali realizáciu tzv Advájty - nedvojnosti, otvorením Tretieho oka. Tým sa zbavili všetkých rozporov a pút podvojného sveta. Vyjdúc zo zákonov duálnych vzťahov na novú úroveň, mohli riadiť fyziológiu svojho organizmu a omladzovať svoje telo Pre západných ľudí stačia aj menšie zázraky, pevné zdravie, harmónia, byť v súlade so sebou samým, odstránenie vnútornej protirečivosti, veľký objem životného priestoru. V každom systéme sebapoznávania a sebaregulácie, Zen, Taoizme, Buddhizme, v jóge, sankje, v Qi kung, sa vlastnosti, funkcie a emócie človeka polarizujú na dva základné stavy. Je to stav otvorenia JANG a stav uzavretia JIN, alebo TAO a CHUM. Tieto fázy sa pravidelne striedajú, odovzdávajú nadvládu striedavo jedna druhej.

CHARAKTERY FÁZ:
Fáza JANG: ľahkosť v psychike, mobilita, pripravenosť, aktivita, radosť bez príčiny, fáza jari, rána, prijímania informácií, aktivita pohybového systému, kontaktnosť Fáza JIN: ťažká psychika, námaha, nedôvera, sila vôle, silové zväzky, emócie útulnosti a pokoja, fáza spracovania informácií, smerovanie k pasivite vo vonkajšom svete, nekontaktnosť, aktivácia nervového systému, procesov myslenia aparátu reči

V rozvíjaní vlastností sa postupne každá z fáz jinu a jangu postupne diferencuje na ďalšie dva póly. Každá z nich má svoje prejavy vo fyziológii človeka, v jeho telesnej pozícii, psychike, emóciách a spôsobe vytvárania vzťahov. Každá z týchto fáz sa v praxi kláštorov trénuje cez všetky zmyslové analyzátory. Zo štyroch fáz sa vytvára 5 prvkov. Tento kolobeh obsahuje novú fázu, ktorou je prvok Zem, alebo meridián žalúdka , ktorý má zvláštne postavenie v energetickom systéme človeka. Je jangový, ale sa nachádza na prednej jinovej strane tela.

Päť fáz, funkcií, stavov, etáp v organizme človeka je polarizáciou, keď sa všetky ostatné funkcie podriaďujú tej fáze ktorá práve dominuje. Fáza nie je diktatúrou, kedy všetky ostatné sú v štádiu pasivity, ale je orientáciou všetkých funkcií jedným smerom.

Postupnou diferenciáciou sa vytvára meridiánový systém človeka. Bežne u človeka meridiánov niet. Sú len v potenciálnom štádiu, ako nerozvinuté zrniečko, ktoré môže, ale nemusí vyklíčiť. Nemáme ich od narodenia, ako sa mylne domnievajú ľudia na západe. Obrázky a mapky systému meridiánov zobrazujú už hotové štádium, definitívny stav u človeka. Ale v realite sú len potenciou, možnosťou.

Príroda učí kolobehu fáz. Zmenou energetických polí, rytmu dňa s nocou, ročných období vedie aj ľudí k adaptácii voči týmto zmenám vonkajšieho sveta v jeho vnútri. Meridiánový systém odráža rytmus Makrokozmu vo vnútornom Kozme . Človek západného myslenia nerozvíja svoje možnosti fázových stavov. Naopak slúži jednému stavu a to uzavretiu. Tým pracuje na zužovaní svojich funkcií.. Chronické uzavretie sťahuje pohybový aparát, vnútorné orgány, silové väzby medzibunkových spojení v organizme. Spôsobuje ukladanie solí a tvrdnutie organizmu, zvýšený krvný tlak, psychické problémy. Zúženie fyziologických funkcií jangového typu, vyvoláva nielen zníženie ohybnosti a pružnosti ciev, svalov a šliach ,ale takisto neurónneho prostredia. Prejavuje sa to znížením schopnosti prijímať informácie, apatiou, nezáujmom, skepsou, pociťovaním vnútorného nepohodlia, odmietaním iných názorov a vlastne aj časti seba samého. Riešením je diferenciácia, hľadanie čistých stavov bez prímesí protikladného. Asymetričnosť západného charakteru vyžaduje doplniť fázu uzavretia fázou otvorenia TAO, ktoré si na Oriente tak veľmi cenili, pre kontaktnosť a procesy omladzovania, ktoré rozvíja.