Jste zde


Hory, joga a sebavýchova - část II.
Gorimir

To sa týka aj tréningového programu horskej jogy, o ktorom chcem hovoriť v tomto príspevku. Jeho cieľom je konfrontovať sa s niektorými vlastnými obmedzeniami a ukázať jednoducho a účinne, ako s nimi zatočiť. Alebo aspoň trochu zamávať. Určitou výhodou tohto tréningového programu je to, že naň v podstate nepotrebujete trénera; "trénerom" je sama krajina, v ktorej sa chcete pohybovať. Horská joga totiž nevyužíva ásany, pránájámu a podobné nezriedka exotické postupy, ale úplne obyčajnú turistiku. Aby však bol tréning dostatočne účinný, mal by prebiehať v náročnom horskom prostredí. Ideálny je Slovenský raj alebo hoci Západné Tatry - Roháče. Uvidíme, prečo.

Každý tréningový program je postavený na určitých modelových príkladoch, ktoré má účastník absolvovať (neskôr si vysvetlíme, v čom spočíva modelová hodnota takýchto príkladov). V prípade horskej jogy to môže byť napríklad fyzicky náročnejšia túra roklinami v Slovenskom raji. Týmito roklinami turista prechádza tak, že musí vynaložiť istú šikovnosť. Sú síce vybavené technickými pomôckami (rebríkmi, stúpačkami, reťazami, mostíkmi apod.), ale aj tak nemusí byť vždy ľahké postupovať vpred. A tu sa dostávame k tréningovému momentu: človek si má šancu uvedomiť, čo je na tom vlastne náročné. Nie je to samotný fyzický pohyb. Pochod po naklonenej lávke širokej 35-40 cm nie je fyzicky o nič náročnejší ako pohyb po rovnako strmom svahu. Problém lávky upevnenej nad potokom či jamou je skôr v tom, že človeka prepadne myšlienka typu "čo ak spadnem dolu? Určite sa zraním!" Práve takéto myšlienky človeku berú pevný a istý krok.

Pred vnútorným zrakom totiž začnú bežať rôzne nie príliš lákavé obrazy, ktoré produkuje vystrašená myseľ. Ak sa im človek poddá, tak s turistikou skončí. Neviem, ako v Slovenskom raji, ale z Tatier občas vrtuľníky Horskej služby odvážajú turistov, ktorí sa od strachu zrazu "zasekli" uprostred cesty s tým, že sa nevedia pohnúť ani hore, ani dolu. Riešenie takejto situácie je však pomerne jednoduché. Nedá sa však vyčítať z knižky ani z článku (ani z tohto). Fígeľ je v tom, vyhodiť si ustrašené myšlienky z hlavy a s tichou, otvorenou mysľou "len kráčať". Má to niekoľko pozoruhodných prejavov: s tichou mysľou (nezamieňať s tupou mysľou) si človek dáva oveľa väčší pozor, pretože pozornejšie, ale najmä presnejšie vníma. A to nielen krajinu, ale aj vlastné pohyby. Ak na to bude mať dosť času (napríklad ak je ťažší úsek rokliny dlhší), potom môže vplávať do stavu, keď ostane "len pozornosť". Turista sám akoby zmizne z hry, takže prestane vnímaniu zavadzať. To, čo vníma, sa však nezleje do jednej nerozlíšenej omáčky, ako by sa to možno na základe opisu mohlo zdať. Práve naopak, vnem získa na ostrosti a presnosti.

Pokúsil som sa možno zbytočne podrobne opísať jeden dôležitý moment, ktorý si môže osvojiť človek pri tréningu "horskej jogy". Bežný turista na to samozrejme príde tiež, ale zastaví sa na tomto bode. Ak by na to neprišiel, tak by asi z pochodu roklinami nemal veľa; všetku duševnú energiu by minul na to, aby neprišiel k úrazu. Nádhera divej a drsnej krajiny by mu ostala zakliata. No my sa nechceme venovať len a výlučne turistike, my sa venujeme horskej joge. To znamená, že sa pokúsime z bežných zážitkov turistu vydolovať skúsenosť a poučenie pre sebavýchovu. Pomocou zápasu s ustráchanosťou sa naučíme, že od rušivých myšlienok sa možno oslobodiť a že s jasnou mysľou to ide lepšie. Zistíme aj, ako na to. Tým však získame prvú "pridanú hodnotu" oproti bežnej turistike. Získame kľúč k zvládaniu rušivých myšlienok, ktorý sa bude dať použiť prakticky kdekoľvek, kde bude treba. No je tu háčik.

Ako som spomínal už vyššie, neverím na rýchlokurzy a zázračné metódy. Netrpezlivý Európan nie je dobrým kandidátom na ezoterický výcvik. Ani horská joga nie je zázračný kľúčik, ktorý zrazu a rýchlo otvorí trinástu komnatu. Naopak. Bez dlhodobého každodenného výcviku si len ťažko možno predstavovať úspech. Čo je však prínosom tohto horského "urýchľovača"? Nuž to, že si človek môže "ohmatať", ako vyzerá ten stav tichej mysle. Zistí, ako vyzerá, ako sa prejavuje. A jeho domáce cvičenie potom bude efektívnejšie, pretože už nebude tak celkom tápať.

Poďme však ďalej. Myšlienky plné strachu a sebaľútosti sa nám podarilo vyhnať z hlavy okrem iného preto, že sme chceli. Presnejšie, boli sme silno motivovaní, ale táto motivácia neprerástla do túžby, ktorá by vypĺňala naše vedomie. Táto motivácia bola kdesi za pohybom tela aj mysle. Bola ako stály vietor - pasát ženúci plachetnicu po hladine oceánu. Ak by tam nebola, myseľ by sa síce utíšila tiež, ale iným spôsobom. Namiesto nášho "pokoja v pohybe" by sa dostala skôr do stavu strnulosti, ktorá nie je ničím iným než otupenosťou. To si môžeme ľahko overiť v inej situácii, ktorá sa nám ponúka na ťažšej horskej túre. V situáciách, keď nám zdanlivo dochádzajú sily, môže prebrať velenie niečo vnútri nás. Nie je to len akási zotrvačnosť alebo snáď pud sebazáchovy. Ak budeme mať za sebou dlhý pochod a postaví sa nám do cesty ešte posledný tiahly kopec, tak si môžeme uvedomiť, ako vlastne pracuje naša myseľ, keď sa stretáva s prekážkou. Prepadá hnevu?

Alebo dokonca zúfalstvu? Alebo sa cez to dokáže preniesť v pohode a radosti? Opäť si môžeme takmer siahnuť na to, čo sa v nás odohráva. Ale mali by sme byť už naozaj unavení, aby to bolo jasnejšie. Keď už máme tento materiál v rukách, ľahšie s ním dokážeme "zatočiť". Uvedomíme si, aké tlaky v tej mysli vlastne pôsobia, zistíme, s čím súvisia. A uvedomíme si, ako to funguje, keď jeden z tých tlakov získa postupne nadvládu. Opäť ide o situáciu, v ktorej máme priamo pred našimi očami vlastné duševné dianie a môžeme do neho skúsiť zasahovať. Ak sme už unavení, tak to nebude ľahké, ale bude to omnoho jednoduchšie, než v prípade mestského šumu, v ktorom väčšina z nás nemá kontakt s vlastným vnútrom.

Aj v tejto situácii si treba povedať, v čom spočíva modelová hodnota. Opäť nejde o to, že by sme sa niečo raz a navždy naučili. Návyky ľudskej mysle sa nedajú prekonať niekoľkými zážitkami. Čo však je možné, je pochopiť, ako funguje princíp, a pokúsiť sa ho uplatniť v prehľadnej a jasnej situácii. Človek potom získa informáciu, ktorá bude pochádzať z jeho praktickej skúsenosti. Bude vedieť, ako na to a k čomu to vedie. Preto hovorím o "modelovej hodnote" týchto momentov.

Takýchto momentov je počas náročnejšieho horského pochodu oveľa viac. V tomto článku som sa zameral len na dva z nich. Okrem nich sa tam veľmi jasne prejaví základná ľudská morálka (ľudia v prípade ťažších podmienok reagujú s menšími zábranami), človek si môže uvedomiť, nakoľko zvláda pohyb vlastného tela (a pracovať na koordinácii pohybov, na rovnováhe apod.), môže si uvedomiť, ako pracuje s dychom (na pokročilejšie cvičenie pránájámy, keď sa sledujú jemné odozvy na dýchanie, tento prístup nie je vhodný), ba môže si "ohmatať" aj to, ako pracuje s vlastnou pozornosťou. Možno teda povedať, že aspoň pre začiatočníka v joge môže byť pohyb v náročnom horskom teréne veľmi dobrou školou.

Tu treba upozorniť na niektoré praktické detaily. Trasu si má človek naplánovať tak, aby bola síce náročná, ale aby neprekračoval vlastné sily. Nie je cieľom vyčerpať sa, aby sme sa ďalší deň neboli schopní hýbať. No to, ako funguje naša myseľ v prípade únavy a extrémnejších podmienok, zistíme len vtedy, ak sa budeme namáhať viac, než sme zvyknutí. Okrem toho je potrebné mať kvalitnú výstroj a výzbroj. V praxi to znamená najmä na nohách kvalitné horské topánky, v batohu nepremokavá vetrovka a suché ponožky do rezervy. Nie je tu miesto na to, aby sme vysvetľovali základy turistickej výstroje, ale môžeme upozorniť na niektoré detaily: je dobré mať so sebou aspoň niečo na doplnenie cukrov - müsli-tyčinky, keksy, čokoládu apod. Nie je to určené na bežné "vyjedanie", ale na rýchle doplnenie cukru po náročnom úseku. Niektorí ľudia odporúčajú niesť si so sebou jedlo. To je vec názoru, dôležitejšie než jedlo je však dostatočné množstvo vody. Každý človek by mal pri pochode v teplote vyššej než 20 °C vypiť aspoň 2 a pol litra vody, inak môže dôjsť k vážnym problémom. Podrobnejšie informácie však človek získa kdekoľvek v literatúre alebo na stránkach venovaných horskej turistike.

V tomto článku načrtnutá "horská joga" sa určite dá rozšíriť aj na iné aktivity, ktorým sa človek venuje vo svojom voľnom čase. Joga nie je systém, ktorý by bol obmedzený len na cvičenie hodinku denne doma na deke. Naopak, je to sústava zameraná na sebavýchovu človeka, a to v každom okamihu. Preto sa jogovým cvičiskom môže stať akákoľvek ľudská situácia. V tomto článku som sa pokúsil ukázať základnú myšlienku prístupu. Ostatné - jeho rozvíjanie a praktická aplikácia - je na čitateľoch.

Uvedeno ve spolupráci se serverem www.putnici.sk