Asertivitou proti konfliktom a stresu
Ing. Janette Tkáčiková

Viete, čo znamená výraz byť asertívny, správať sa asertívne? Ak áno, patríte rozhodne k menšine, pretože význam slova asertivita a zmysel asertívneho správania ešte úplne neprenikol do povedomia ľudí v našom regióne. Možno je to tým, že sme všetci hlboko ponorení do problémov bežného života a len niekoľkým z nás zostáva čas a energia na rozširovanie svojich obzorov a vedomé skvalitňovanie života. Možno je to aj tým, že naši rodičia sami nie sú asertívni, a preto nás nenaučili, ako sa asertívne správať. A do tretice môže byť príčinou aj skutočnosť, že v našich školách sa deti naučia veľa užitočných vedomostí, ale určite sa nenaučia, ako komunikovať asertívne, ako dosiahnuť harmonický život a plnohodnotné vzťahy.

Ak však náhodou patríte k tým, u ktorých slovo asertivita vyvoláva skôr zmiešané pocity, prenikla k vám zrejme pokrivená verzia asertivity ako nástroja na tvrdé presadenie seba a vlastných cieľov. Tak totiž prezentujú a učia princípy asertivity niektorí "odborníci na výchovu tvrdých businessmanov". Učia, ako ostatných ovládať a vhodnými technikami dosiahnuť svoje ciele. Bez ohľadu na záujmy a pocity obchodného partnera. Takéto riešenie situácie sa označuje ako "Výhra-Prehra" (víťazstvo na úkor druhej strany).

Spomínaní odborníci len potvrdzujú skúsenosť, že v rukách nesprávnych ľudí môže byť aj ten najužitočnejší nástroj použitý k egoistickým a neharmonickým cieľom. Veď podľa povahy a zámeru človeka môže aj myšlienka asertivity zostať buď nepochopená a zneužitá na jednostranné posilnenie vlastnej pozície v spoločnosti (čo je úplnym opakom princípov asertivity), alebo môže byť použitá na dosiahnutie vzájomnej harmónie, porozumenia a odbúranie zbytočných konfliktov. Táto druhá možnosť sa tiež označuje ako riešenie Výhra-Výhra, čo naznačuje, že komunikujúce strany dosiahli riešenie, ktoré je uspokojivé pre všetkých a všetci sa môžu cítiť dobre.

ČO JE SKUTOČNÁ ASERTIVITA?
Asertivita je schopnosť primeraným spôsobom vyjadriť svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať a dokonca i kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Umenie vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, umenie žiť slobodne, a pritom neobmedzovať slobodu iných. Skutočná asertivita je nástroj na odstránenie manipulácie a emocionálne extrémnych foriem správania, akými sú pasivita a agresivita.

Ako sa správa, myslí a cíti asertívny človek:

• verí, že ľudia sú vo svojej podstate dobrí - treba len vôľu to v nich vidieť a podporiť (empatia),
• prirodzene očakáva dobré prijatie a férové správanie (pozitívne programovanie),
• žiada o pomoc alebo službu priamo a bez špekulácií (prípadné odmietnutie prijíma bez negatívnych pocitov a výčitiek),
• kritiku vyjadruje bez prehnaných emócií a spôsobom, ktorý partnera neuráža; snaží sa upozorniť na pocity, ktoré v ňom správanie partnera vyvoláva (napr. nepoužíva výraz "Ty jeden egoista, kašleš na mňa ....." ale výraz "Hnevá ma, keď ti rozprávam o svojich problémoch a ty pritom listuješ v novinách. Mám pocit, že ma nemáš rád a moje problémy ťa len obťažujú ...."),
• keď je kritizovaný, prejavuje skutočný záujem o názor partnera; ak mu nie je všetko jasné, neváha sa opýtať na detaily objasňujúce názor a pocity partnera; ku kritike pristupuje konštruktívne a nie emocionálne, nevníma kritiku ako útok,
• ak je partner namosúrený, odvrkne alebo sa inak nepríjemne správa, neberie si to hneď osobne, ale uvažuje o tom, čo môže byť príčinou takéhoto správania (partner má problémy, zažil niečo nepríjemné a prenáša tieto pocity do komunikácie),
• ak sa sám zle cíti, má problémy, alebo je nahnevaný a vie, že by to mohlo nepríjemne vplývať na druhého človeka, primeraným spôsobom ho oboznámi o svojom duševnom rozpoložení a poprosí o trpezlivosť ("Mám dnes hrozný deň. Ak budem reagovať podráždene, maj prosím so mnou trpezlivosť. Nechcem, aby si si to náhodou bral osobne.").

Ako sa správa, myslí a cíti neasertívny človek:

• má zábrany hovoriť o svojich pocitoch a potrebách,
• potláča svoje skutočné pocity, radšej si "nasadí tvár" vhodnú k danej situácii,
• keď chce o niečo požiadať, najprv rozmýšľa, ako žiadosť naformulovať, aby bol partner nútený ju splniť (manipulácia),
• napriek tomu, že partner odmietol jeho žiadosť/prosbu priamo a slušne, cíti sa ukrivdený alebo nahnevaný,
• keď ho niekto v nevhodnej chvíli požiada o pomoc, nedokáže prosbu odmietnuť priamo a primerane - cíti napätie a zo všetkých síl sa snaží zmierniť a zdôvodniť svoje odmietnutie (je ochotný si kvôli tomu vymýšľať rôzne nepravdivé dôvody) alebo dokonca radšej prisľúbi pomoc, aj keď mu to spôsobí veľké problémy,
• opačným extrémom je neasertívny človek, ktorý tiež nevie primerane odmietnuť, a preto sa správa hrubo, odmieta prosbu agresívne,
• keď ho niekto chváli, nevie, ako sa má správať, cíti sa trápne,
• keď ho niekto kritizuje, buď sa začne hádať (odmieta kritiku, bojuje), alebo hľadá ospravedlnenia a vysvetlenia kritizovaného správania (obrana).

PASIVITA, AGRESIVITA A MANIPULÁCIA
Významnými prejavmi neasertívneho správania je už spomínaná pasivita, agresivita alebo manipulácia. Pasívny človek je neistý a bezbranný voči požiadavkam ostatných. Stále sa ospravedlňuje, vysvetľuje, vciťuje do prianí iných a vyhýba sa výmene názorov. V záujme ostatných potláča svoje emócie a želania. Stavia sa do pozície obete alebo trpiteľa.

Agresívny človek presadzuje seba na úkor ostatných. Stále je pripravený k útoku, ignoruje práva iných, ponižuje ich a zraňuje. Rád moralizuje, ale nevie si priznať vlastnú chybu. Svoje emócie prejavuje hlasno a výbušne. Manipulatívny človek sa snaží dosiahnuť svoje ciele okľukou, nepriamo. Využíva na to lichôtky, sľuby, bezmocnosť, plač, krik alebo apelovanie na morálku a pocity viny. Často robí iných zodpovedných za vývoj situácie a jej riešenie.

Ako vyplýva z vyššie uvedených príkladov, asertívny človek sa správa k ostatným úprimne a priamo, jasne a zrozumiteľne prejavuje svoje pocity, rieši situácie podľa možnosti ihneď. Vyhýba sa pasivite, agresivite či manipulácii.

PRESTAŇTE SA OVLÁDAŤ
Asi to poznáme všetci - rodičia a spoločnosť nám celý život zdôrazňovali, že ak chceme, aby nás mali ľudia radi, musíme sa snažiť a byť dobrými ľuďmi. A tak sa v súlade s touto myšlienkou, vloženou hlboko do nášho podvedomia, snažíme byť nadmieru láskaví, tolerantní a trpezliví. Ľudia ani vzťahy však nie sú dokonalé a konflikty sprevádzané nepríjemnými pocitmi vznikajú všade. V snahe nepokaziť si vzťah sa nám niekedy aj po dlhú dobu darí tieto nepríjemné pocity potláčať. Vždy však príde chvíľa, keď sa viac nedokážeme ovládnuť a vykričíme partnerovi všetku svoju nahromadenú frustráciu a hnev.

Ako sa vlastne môžeme vymaniť z tohoto kruhu sebapotláčania a následného neúspechu? Možno niekoho prekvapím, ale moja rada znie: "Prestaňte sa toľko ovládať!" Zabudnite na to, že dobrý človek sa vždy ovláda, nekričí, je milý a ochotný pomôcť. Táto predstava je síce vo svojej podstate správna - harmonický človek naozaj nepotrebuje zúriť, manipulovať a inak vystrájať. Určite to však nie je spôsobené tým, že sa lepšie ovláda! Človek, ktorý pochopil fungovanie komunikácie a medziľudských vzťahov, sa nepotrebuje nijako špeciálne ovládať. Priamou, jasnou a primeranou komunikáciou situáciu hneď vyrieši, vyjasní a nezostane mu nič "na neskôr". Tak vlastne predchádza zbytočným konfliktom a stresu. Predpokladom na zvládnutie takéhoto spôsobu komunikácie je zdravé sebavedomie, akceptovanie vlastných potrieb a uvoľnené vyjadrovanie pocitov. Lebo len človek, ktorý rozumie sám sebe a má sa úprimne rád, dokáže to isté poskytnúť svojim blízkym. Snažiť sa o dosiahnutie harmónie a šťastia opačným postupom (sebaobetovaním, potláčaním svojej prirodzenosti, pocitov a potrieb) je len jedným z veľkých omylov súčasnej doby.