Písmo a samotná činnosť - písanie nám v súčasnosti môže často pripadať ako čosi úplne všedné, každodenné. Však predsa píšeme skoro stále. Na každom kroku sa stretávame s písaným slovom. Na prežitie v súčasnej spoločnosti je znalosť čítania a písania ak aj nie nevyhnutná, tak prinajmenšom veľmi dôležitá. Človek, ktorý nedokáže napísať ani len svoje meno, je veľmi ťažko znevýhodnený oproti ostatným ľuďom. Preto si takmer nevieme predstaviť, ako mohla fungovať spoločnosť bez písma. Bez možnosti zachytiť myšlienku tak, aby bola trvanlivejšia. Aby nebola závislá na ústnom podaní a často deravej a nespoľahlivej ľudskej pamäti. Organizovať väčšie množstvo ľudí bez znalosti písania bola z nášho terajšieho pohľadu ťažko predstaviteľná drina. Preto sa zdá byť samozrejmé, že skôr či neskôr si každá väčšia spoločnosť vytvorí nejaký systém značenia myšlienok. No z pohľadu ľudí dávnych dôb to rozhodne žiadna samozrejmosť nebola. Vynález písma nemohol byť dielom hoci aj výnimočne nadaných ľudí: Bolo to dielo bohov, ktorí ho potom neskôr v dobrom rozmare posunuli aj ľuďom. Nebolo to inak ani v strednej a severnej Európe u bojovných, no zároveň hĺbavých Germánov.
Elitou germánskych kmeňov boli bojovníci a básnici. Zvláštna kombinácia? Možno aj áno, takisto, ako bol zvláštny aj boh tejto elity - Ódin (Wotan). Pospolitý ľud ho nemal príliš v obľube. Bol totiž nevypočítateľný, nepodplatiteľný, neplatili na neho bežné prostriedky nakláňania si priazne bohov. Dalo sa mu zavďačiť jedine udatnosťou v boji a majstrovstvom v slove. No i tak si robil po svojom. A jedného dňa sa aj sám Ódin rozhodol, že si rozšíri rozsah pôsobenia. Lenže na to potreboval zvláštne poznanie, ktoré mu dovtedy chýbalo. Ibaže ku zvláštnemu poznaniu sa nikdy nedostávalo jednoducho. A je takmer jedno, či je kandidát človekom alebo bohom. Ódin musel takisto prejsť cestu zasvätenia podobnú šamanskej, keď visel deväť dní a deväť nocí dolu hlavou na posvätnom strome Yggdrasil, obetovaný sám sebe. Staršia Edda o tom hovorí takto:
"Vím, že jsem visel
Ve větrném stromu
Devět dlouhých nocí,
Oštěpem proklát
V oběť Ódinovi,
Sám sobě samému,
Na onom stromě,
O němž nikdo neví,
Z kterých kořenů roste.
Chléb mi nepodali
Ani chmelovinu;
Dolů jsem se díval:
Runy jsem zhlédl,
S nářkem je zvedl,
Pak padl jsem k zemi.
Devět mocných písní jsem
Od slavného přijal syna
Böltora, Bestlina otce:
Napít jsem se mohl
Drahé medoviny,
Ochutnat z Órdöra.
Tu se mi dobře
Začalo dařit,
Magické jsem moudrosti nabyl,
Slovo za slovem
Hledalo slovo,
Čin za činem
Směřoval k činu.
Runy najdeš,
Rozluštěná slova,
Převelká slova,
Přemocná slova,
Jež barvou vyved velký básník,
Jež stvořili mocní bohové
A Ódin ostrým vyryl rydlem.
Ódin ásům,
Álfům Dáin,
Dvalin skřítkům,
Alsvinn obrům,
Já sám jsem některé vyryl.
Víš, jak se ryjí?
Víš, jak je vykládat?
Víš, jak se barví?
Víš, jak se zkouší?
Víš, jak prosit nutno?
Víš, jak podávat oběť?
Víš, jak ji poslat?
Víš, jak ji porazit?
Lépe malá prosba
Než přílišná oběť.
Dar si vždy odplaty žádá.
Lépe poslat málo
Než mnoho porážet.
Tak Tund ryl runy
Na počátku roků,
Tam právě povstav,
Kam potom se vrátil."
(Výroky Vysokého (Hávamál), strofy 138-145, Edda, prel. Ladislav Heger)
Runové nápisy a ich magická sila
Povedzme si však najprv niečo o tom, čo to vlastne tie runy boli. Snáď každému je známe, že to bolo písmo, ktoré používali starí Germáni na rozličné účely, magické aj všedné. Na vnútornú stranu pošvy meča sa písali nápisy, ktoré meču a bojovníkovi dodávali bojovú silu. Na niektoré kamene sa ryli nápisy oslavujúce zosnulého. Na jednom z runových kameňov pochádzajúceho z 10. storočia z nemeckého Bingenu bol napríklad tento nápis:
† DIE.DE.RIH
GEHVGI DIEDERIHES . GO[DEFRIDES]
INDE DRVLINDA . SON[ES]
† Dietrich
Spomeň si na Dietricha, Gottfriedovho
a Drulindinho syna
Na kópii jednej stredovekej mapy, Mercatorovho plánu mesta Kolín nad Rýnom, sa našiel takýto runový nápis pochádzajúci z 9. storočia:
HIR MAHT THU LERNAN
GUL[D] BEWERVAN
WELOG INDE WI[S]DUOM
SIGI[LOB INDE RUOM]
Tu sa môžeš naučiť
zlato získavať,
bohatstvo a múdrosť,
triumf a slávu.
Pokračování příště
Uvedeno ve spolupráci se serverem www.putnici.sk