Mám kamaráta fotografa. Nedávno mi prezradil, že jeho šesťročný syn chodí už rok na aikido. "To si vybral malý?", spýtala som sa. "Nie. Ale povedal som mu, že je to ako chodiť do školy, proste musí," zažartoval. Chvíľu sme sa smiali, a potom skonštatovali, že má vlastne pravdu. Písať, čítať, počítať a ovládať aikido, to by mohol byť celkom dobrý základ pre život.
UMENIE ŽIŤ V JEDNOTE
"Myslíte si, že vás učím iba to, ako niekomu vykĺbiť ruku alebo ho hodiť o zem? To je detská hra. Aikido sa zaoberá dôležitejšími životnými problémami," tvrdieval svojim žiakom už zakladateľ tohto novodobého bojového umenia Morihei Uešiba (1883-1969), Japonec, ktorý vymyslel syntézu toho najlepšieho z odkazu samurajov, elitných bojovníkov stredovekého Japonska. AI znamená harmónia, jednota, KI je vesmír, energia a DO je cesta, spôsob života. Morihei Uešina poslal do sveta zmietaného dvomi svetovými vojnami svoj životný odkaz, že nenásilné odolávanie nepriateľovi je jedna z najúčinnejších zbraní, aké človek ovláda: "V aikido nikdy neútočíme. Pokým chcete udrieť prvý, aby ste získali výhodu nad protivníkom, je to dôkaz, že váš tréning nebol dostatočný, a v skutočnosti ste to vy, kto je práve porazený. Nechajte zaútočiť partnera a použite jeho agresiu proti nemu. Nekrčte sa pred útokom, ale získajte nad ním kontrolu ešte skôr, ako začne." Ó-Sensei, Veľký učiteľ Morihei Uešiba rozvíjal aikido ako umenie žiť dobre, v harmónii s ostatnými a v mieri s celým svetom. Prekonal metódy, ktoré stavajú proti sebe silného a slabého, víťazstvo a porážku, vytvoril systém techník a životnej filozofie, ktorý zušľachťuje človeka po všetkých stránkach, vychádza z tradície overenej stáročiami a pritom zodpovedá požiadavkám modernej doby. V súčasnom Japonsku sa aikido využíva aj na výcvik polície a vojska, na Západe ho preslávil najmä americký herec Steven Seagal, nositeľ 7. danu aikido.
ETIKETA AIKIDO
"Aikido vás učí jednoduché tajomstvo: zlepšovanie vášho života závisí od zlepšovania vás samých. Nie je to šport. Je to disciplína, výchovný proces na cvičenie mysle, tela aj ducha. Fyzická technika nie je cieľom, ale nástrojom na cibrenie osobnosti a jej duchovný rast. Keď vstupujete do dojo, vchádzate do iného sveta, sveta bojovníkov. Vchádzajte s rešpektom, skromní a zdvorilí, práve ste dostali šancu osvojiť si ducha samurajov."
Tak toto jej úvod do etikety aikido, ktorú musí disciplinovane dodržiavať každý záujemca o tréning v Kurilla dojo (čítaj dódžo), tréningových halách v rôznych častiach Bratislavy, v ktorých aikido učí Ing. Štefan Kurilla, nositeľ 4. danu aikido. Pôvodne absolvent Fakulty podnikového manažmentu na Ekonomickej univerzite, teraz profesionálny tréner aikido a prezident Slovenskej národnej federácie aikido, študoval toto bojové umenie pod vedením najlepších majstrov priamo v Japonsku. Sám viedol tréningy v USA, Japonsku, Kórei, Veľkej Británii, Taliansku, Maďarsku a v Českej republike. Bojovým umeniam sa venuje od svojich ôsmich rokov, kedy začínal s džudom.
Steny všetkých dojo, či už v Tokiu, Vladivostoku (áno, aj tam sa cvičí aikido) alebo v Bratislave, zdobí portrét zakladateľa, ako prejav úcty. Štefan Kurilla zdôrazňuje fakt, že japonská kultúra dáva význam aj veciam neživým, pretože telocvičňa nie je len miestnosť, v ktorej sa cvičí, je to aj priestor, v ktorom nasledujete svoju cestu, zaslúži si teda vašu vďaku a úctu a zaslúžia si ju aj ľudia, ktorí tú miestnosť vybudovali: "Pred a po tréningu žiaci dojo upracú. A napriek tomu, že už bolo dvakrát pozametané, umyté a upratané, pred ďalším tréningom sa všetko opakuje znovu. Zdalo by sa, že je to absurdita, na čo to robiť, postupne si však uvedomíte, ako tieto rituály upevňujú vašu vôľu, vašu sebadisciplínu, ako vás nenápadne učia robiť kvôli tomu, čo máte radi, aj to, čo radi nemáte."
Tréning sa vždy začína a končí úklonom. Opäť prejav úcty k zakladateľovi, učiteľovi i medzi žiakmi navzájom. Často tu zaznieva veta: "Onegai-šimasu" -- Učte ma, prosím. Po tréningu zaznie "Arigato gozaimašita" -- Mnohokrát ďakujem. A ak si zvyknete byť stokrát za hodinu zdvorilí navzájom, prejde vám to do krvi a nerobí vám problémy byť zdvorilí aj inde.
Začiatočník sa najprv učí padať. Poznáva biomechaniku ľudského tela, miesta, na ktorých stačí správnym spôsobom chytiť a má protivníka pod kontrolou. Partneri sa striedajú v pozícii útočníka a obrancu a tak poznávajú obe strany - víťaza aj porazeného, "toho, kto hádže", aj "toho, kto sa bráni". Šihó-nage, hod do štyroch smerov, ktorý tvorí každodennú súčasť tréningov, symbolizuje štyri druhy vďačnosti (vesmíru, predkom, priateľom a rastlinám a zvieratám, ktoré nám dávajú potravu) a štyri cnosti aikido (statočnosť, múdrosť, lásku a porozumenie). Pre aikido je typické aj to, že trénujú všetci spolu: muži, ženy, mladí, starí, skúsení aj začiatočníci, veľkí, malí, ťažkí, ľahkí, agresívni i pasívni.
"Pri tréningu s rôznymi partnermi sa tak človek naučí prispôsobiť techniky akejkoľvek situácii. To je lekcia aj pre život - človek sa učí vychádzať s ľuďmi všetkých typov. Členovia dojo sú jedna rodina a tajomstvom aikido je harmónia. "Na tatami nepatrí súperenie. Zmysel aikido nie je v boji a porážke nepriateľa, ale v boji a porážke vašich vlastných agresívnych inštinktov," pripomína Ing. Kurilla.
VIAC AKO SEBAOBRANA
V Bratislave sa raz ročne koná Večer bojových umení, najväčšia show tohto typu na Slovensku, vrcholné ukážky špičky tradičných bojovných umení. Ukážky boja so zbraňami i s holými rukami vždy nadchnú vypredanú halu s tritisícpäťsto miestami. Ing. Kurilla je jedným z organizátorov tohto atraktívneho podujatia. Prečo si on sám vybral zo všetkých bojových umení práve aikido? "Je to brilantný systém sebaobrany, cvičiacemu však dáva viac: rozvíja jeho osobnosť tak, aby bol odolný voči napätiu, ktoré vytvára naša uponáhľaná a spotrebne zameraná civilizácia, aby bol schopný uplatniť a presadiť sa nielen na tatami, ale aj v živote." Aikido vychádza z ľudského dobra, ale zároveň počíta aj so zlom v okolí. Dodáva väčšiu istotu na ceste životom. Tomu, kto sa nevie presadiť, kto má málo agresivity, ju dodáva, tomu, kto jej má veľa, ju presmeruje na príležitosť zvíťaziť sám nad sebou.
Na Slovensku cvičí aikido niekoľko tisíc ľudí, nielen v Bratislave, ale aj v Prievidzi, Liptovskom Mikuláši, Považskej Bystrici, Martine, takmer vo všetkých väčších, aj v mnohých menších mestách. Deti, študenti, muži i ženy, robotníci i manažéri. "Za tých pätnásť rokov, čo sa venujem aikido, vidím, že ten, kto je úspešný v tomto bojovom umení, je väčšinou úspešný aj v profesijnom živote." Ak sa v športe porovnávate so skupinou ľudí, ktorí cvičia danú disciplínu, v bojovom umení si dávate latky sám pre seba. "Dnes som tu, zajtra chcem byť lepší, nie ako môj sused, ale ako som ja." Aikido môže cvičiť každý, bez ohľadu na vek, pohlavie a silu, v Kurilla dojo trénuje napríklad chlapec s Downovým syndrómom. A čo im tréningy dávajú? "Okrem toho, že získate pružné a obratné telo, okrem toho, že dokážete v prípade potreby ubrániť seba a svojich blízkych, a to bez nasadenia hrubej sily, zvýšite svoju sebaistotu a sebadisciplínu, naučíte sa koncentrovať a ľahšie prekonávať problémy a každodennú záťaž. Lepšie zvládate stresy, lepšie komunikujete, lepšie sa orientujete v krízových situáciách, stávate sa stabilnejší nielen fyzicky, ale aj duševne a emocionálne. Prirodzene dospejete k pozitívnemu pohľadu na svet."