Taoizmus: most medzi šamanizmom a alchýmiou - V.
Peter Macsovszky

Podobne ako u Lao-c´a aj o niektorých Čuangových dielach prevládajú názory, že ich spísala skupina taoistických intelektuálov. Čuangove príbehy a podobenstvá sú zhrnuté pod jednotným názvom Čuang-c´. Azda najznámejšou súčasťou tohto spisu sú takzvané Vnútorné kapitoly. Majster Čuang stelesnil svojím životom i názormi tuláckeho a na prírodu orientovaného taoistického filozofa. Dobre to ilustruje aj nasledujúci Čuangov príbeh:

Sedel raz Čuang-c´na brehu rieky Pchu, keď k nemu pristúpili dvaja splnomocnenci panovníka z Čchu a ponúkli mu miesto na šľachtickom dvore. Čuang ešte dlho pozoroval hladinu plynúcej rieky a nakoniec riekol: "Dozvedel som sa, že princ má skoro dvetisíc rokov starú korytnačku a drží ju v truhle vystlanej hodvábom." "To je pravda," odpovedali splnomocnenci. "Keby ste dali korytnačke na výber," pokračoval Čuang, "čo myslíte, čo by sa jej páčilo viac: byť živá v blate alebo mŕtva v paláci?" "Samozrejme, že byť živá v blate," odpovedali muži. "Aj ja dávam prednosť blatu, " odpovedal majster Čuang. "Takže, dovidenia."

Aj tento príbeh -- podobne ako príbehy evanjelií -- možno vykladať niekoľkými spôsobmi. Ak by sme ostali pri doslovnom chápaní, nestratil by nič zo svojho pôvabu. No ak by sme ho chápali metaforicky a v paláci by sme videli symbol duchovného prepychu, teda -- nadutosť, izolovanosť a snahu po bezuzdnom hromadení duchovných poznatkov? Byť v paláci -- teda v duši -- mŕtvi, ale sa vrátiť do prachu a blata reálneho života? Pre Čuanga, ako sme videli, to nie je otázka. Aj hromadenie duchovných poznatkov a skúseností môže bez kontaktu s realitou viesť k ustrnutiu a k duchovnej smrti. Avšak v Čuangových očiach ani realita nepredstavuje nijakú istotu. Krehkosť reality najlepšie ilustruje azda najznámejší príbeh majstra Čuanga:

Kedysi sa Čuangovi zdalo, že poletujúcim motýľom. Motýľ sa cítil motýľom a zjavne mu nič nechýbalo. Netušil, že je vlastne Čuangom! Náhle sa však prebudil a ustrnul - je Čuangom! A teraz nevie: Zdalo sa Čuangovi, že je motýľom alebo motýľovi sa zdá, že je Čuangom. Tak Čuang alebo motýľ? Predsa musí byť nejaký rozdiel! A tomuto sa hovorí premenlivosť vecí.

Taoizmus kladie veľký dôraz na citlivé vnímanie premenlivosti. Na tomto svete niet ničoho, čo by nepodliehalo premenám. Je to predsa súboj či súhra síl jin a jang. Nemožno ustrnúť, lebo ustrnutie je smrť; ak sa v tele zahatá prúdenie energií, vznikne choroba; ak sa zastaví plynulosť a pružnosť myslenia, dôjde k ustrnutiu a konfliktom. Preto nemožno vytvárať konečné dogmy a schémy. Taoistický mudrc sa nemá o čo opierať -- iba o premenlivosť; isté je iba to, že všetko je neisté...

V Evanjeliu podľa Matúša nájdeme pasáž, ja osobne ju pokladám za jednu z najväčšmi taoistických: Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu. Majster Eckhardt tieto slová interpretuje tak, že človek nemôže vlastniť koncepciu, systém, dogmu, o ktorú by sa opieral; je celkom sám, odkázaný na osobnú skúsenosť, na vlastný duchovný rast. Prirodzene, keby sme citovanú pasáž z evanjelií chápali doslova, ešte aj tak sa pred nami vynára ideálny taoistický mudrc -- tulák v lone prírody. Ale nájdem vám adekvátnu pasáž v Tao-Te-ťingu, v 20. kapitole:

Ja jediný ostávam tichý a neúčastný,
ako keby som bol bez tvaru a znaku;
ako dieťa vyšlé z lona, ktoré sa ešte neusmialo;
ako pútnik, ktorý nemá kde spočinúť...

Všimnite si, prosím, že okrem pútnika sa tu objavuje aj motív dieťaťa, podobne ako v Ježišových slovách, keď odpovedá učeníkom, ktorý sa ho pýtali:

"Kto je najväčší v kráľovstve nebeskom?"
On si zavolal dieťa, postavil ho medzi nich a riekol:
"Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského." (Mt 18/1,2,3)

V Tao-Te-ťingu sa v 10. kapitole píše:

Kto sústreďuje svoju životnú energiu k tomu
aby dosiahol miernosť a poddajnosť,
môže ostať ako nepoškvrnené dieťa.

V európskej alchymistickej tradícii tiež nachádzame niekoľko motívov s dieťaťom: Salomon Trismosin vo svojom spise Splendor Solis uvádza, že alchymistické dielo je vlastne ludus pueorum, čiže detská hra. Hra, ktorá prevracia meravo, nefunkčne ustálený, strnulý, no nie stabilný poriadok vecí. Alchymistický mudrc na vrchole svojho poznania sa zobrazuje ako Dieťa-Starec; teda dieťa so stareckou bradou - Paedogeron. Všimnite si, že Tao-Te-ťing pochádza od "Starého majstra" a pritom koľkokrát sa v ňom objavuje motív dieťaťa... Taoistický mudrc je teda jednoduchý a čistý ako dieťa, uchyľuje sa do lona prírody, ako to urobil básnik a mních Chan Šan, ktorý chodil nahý a básne písal na skaly, kôru stromov a na múry v neďalekej dedine. Svojím spôsobom vzbudzoval dojem akéhosi otrhaného, položobráckeho, polomystického blázna.

Jednou z najznámejších častí evanjelií je Kázanie na hore, kde Ježiš hovorí: "Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské." (Mt 5/3) Zamyslime sa, čo znamená tento výrok. Môžeme si ho vyložiť takto: duchom chudobní sú tí, ktorí sú prostí, nevedomí, jednoduchí, nevzdelaní. Potom by sa však, ako paralela, celkom dobre sem hodil aj úryvok z Tao-Te-ťingu, zo záverečnej, 81. kapitoly:

Kto vie, ten nepotrebuje vedomosti,
kto potrebuje vedomosti, ten nevie.

Celkom banálna pravda, však? Lenže tento výrok treba chápať v takomto význame: Múdri nebývajú učení, učení nebývajú múdri. Toto je iba ďalší veľmi výstižný aspekt taoistického filozofa: zriedkakedy sa zdržiava na akademickej pôde. Jeho múdrosť je prirodzená, nenaučená. Taoistický mudrc sa teda nenaháňa za vedomosťami, nie je náročný. V tomto bode sa môžeme vrátiť k Ježišovmu výroku. Chudobní v duchu znamená, aspoň podľa Majstra Eckhardta, že ten, kto je chudobný, je aj oprostený od vôle, od túžby a teda vzdal sa uplatňovania ako vlastnej osobnej, tak aj božej vôle. Podľa Majstra Eckhardta je takýto človek natoľko slobodný, že si ani nevšimol, že božia vôľa sa na ňom uplatňuje sama od seba. Preto takýto človek, v zhode s učením evanjelií, slobodne môže povedať: "Buď vôľa Tvoja, ako v nebi, tak i na zemi!" (Mt 6/10)

Ide vlastne o oslobodenie sa od toho, aby sme násilne konali, toto je čistota, sústredenie a konanie nekonaním...

Konanie nekonaním: princíp wu wej

V texte Tabuľka sto znakom, ktorý sme si pred chvíľou prečítali, sme našli tento verš: Ovládni svoju myseľ, konaj nekonaním. Čo to znamená: konať nekonaním? Ide o jednu z najpodstatnejších čŕt taoistického myslenia, o princíp wu wej, ktorý možeme preložiť ako nekonanie či nezasahovanie. Bolo by však myľné, keby sme si mysleli, že je to iba akási výzva k pasivite. To v žiadnom prípade! Majster Čuang vysvetľuje princíp wu wej takto:

Najvyššie šťastie možnoi dosiahnuť iba nekonaním. Nebo nadobúda nekonaním čistotu, zem pevnosť. Ak sa zjednotí nebo so zemou vo svojom nekonaní, vznikajú tvory -- vzniká premenlivé dianie.

Taoistická koncepcia wu wej, ale nekonania, neznamená popieranie činnosti. Nekonanie je v podstate činnosť na vyššej úrovni, je to konanie, ktoré je v súlade s princípom taa, je to citlivé konanie, ktoré toleruje a rešpektuje prirodzený pohyb vecí. Martin Buber, vo svojej knižke Štyri chasidské mystériá jedno z chasidských mýstérií, zvaných kavana, vysvetľuje takto:

Kavana (sústredenie) nie je vôľa. Neusiluje sa o to, aby presadila predstavu do sveta skutočných vecí, ani o to, aby zhmotnila sen a urobila ho hmatateľným a opakovateľným až do nasýtenia. Nevrhá do vĺn oceánu života kamene skutkov, ktoré by ho na chvíľu, než sa všetko opäť vráti k hlbokým zákonom vlastného života, rozčerili a prekvapili; ani sa jej nechce zapaľovať iskry na šnúre pokolení, odkiaľ čas od času vyšľahne plameň, aby potom nenápadne a bez rozlúčky zhasol.

Wu wej teda nie je prejav násilnej vôle; je to síce prejav vôle, je to vôľa k vlastnej otvorenosti a pružnosti, je to schopnosť citlivého vnímania...

Princíp nezasahovania nie je našej duchovnej kultúre vôbec vzdialený, stačí si pozornejšie zalistovať v evanjeliách:

A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť? (...) Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia." (Mt 6/27,34)

A v Tao-Te-ťingu v 10. kapitole:

Vytvárať - a nevlastniť,
pôsobiť - a nezávisieť,
byť na čele - a neovládať,
to je, čo nazývam tajomnou cnosťou.

Nekonanie či nezasahovanie môžeme chápať aj z pohľadu jungovskej psychoanalýzy: zásadné životné problémy, ktoré sa nám javia ako neriešiteľné, nie sú tu preto, aby sa riešili, ale aby sme ich prerástli.

Poznaj sám seba

Nie je potrebné vrhať sa do veľkých a pompéznych duchovných dobrodružstiev. Stačí si uvedomiť to, čo zdôrazňuje kresťanská tradícia: menovite to, že sme deti božie. Presnejšie povedané: prostredníctvom ľudskej bytosti sa manifestuje božia prítomnosť, božia vôľa, boží vzťah k vesmíru. K tomu, aby sme sa dopracovali k tejto pravde, nepotrebujeme zúčastňovať sa rôznych seminárov, nepotrebujeme si osvojovať rôzne extatické, ezoterické, exotické techniky; nepotrebujeme pendlovať medzi koncepciami a náukami; všetko, čo potrebujeme je obsiahnuté v nás - to my sme ten najlepší študijný materiál... Stále platí nápis na delftskej veštiarni: Gnóthi seauthon, čiže: Poznaj sám seba.

Tao-Te-ťing, 33. kapitola:

Kto pozná druhých, je šikovný;
kto pozná seba, je múdry.
Kto premáha druhých, je silný;
kto premáha seba, je mocný.

Všetky najvyššie zážitky a pravdy, všetky mystické pravdy a duchovné riešenia sú v nás, preto musíme nazerať do seba. Platí výzva alchymistov: V.I.T.R.I.O.L. Čiže: Visita Interiora Terrae rectificando Invenes Occultum Lapidem - Navštív vnútro zeme, očistením nájdeš tajomný kameň. Čo znamená táto výzva? Zem značí ľudské telo a zmysel vety možno teda dešifrovať asi takto: Zaoberaj sa svojím telom (nazri do seba) a nájdeš svoje pravé (večné) Ja, teda dokonale jednotnú a povznesenú myseľ.

V Tao-Te-ťingu v 47. kapitole nájdeme tieto slová:

Múdry

poznáva všetko -- bez toho, aby niekam šiel,
rozlišuje všetko -- bez toho, aby sa na niečo pozeral,
dovršuje všetko -- bez toho, že by niečo konal.

Nuž, čo dodať, Azda iba toľko: trošku som chcel odviesť vašu pozornosť od Východu a vzdialených kultúr, aby som vás upozornil, že aj náš kultúrny kontext je nositeľom tých právd, ktoré nachádzame v exotickej cudzine. Ale najmä som chcel upozorniť na to, že riešenie, vzdanie sa riešenia a duchovné prerastanie samých seba je zakódované v nás; ponaučenia a pokrok nemôže prísť zvonka... A verte, že súčasná schopnosť a nadanie každého z nás je dostačujúca a primerená. Napokon, môžeme sa o tom dočítať aj v Evanjeliu podľa Matúša: Lebo tomu, kto má, bude dané a bude mať nadbytok; tomu však, kto nemá bude odňaté aj to, čo má. (Mt 13/12)

A 33. kapitola v Tao-Te-ťingu:

Kto dokáže byť spokojný, má hojnosť;
kto dokáže vytrvať, má vôľu.

Kto sa neodchyľuje od svojho určenia,
má dlhé trvanie...

Tieto slová znamenajú, že naša spokojnosť s tým duchovným poznaním, ktoré sa nám dostáva a na ktoré nám dnes stačia sily, má schopnosť rozrastať sa, takže sa nám môže zdať, že čím menej nám stačí, tým viac toho máme, kým nespokojnosť s daným stavom vzbudzuje v nás pocit, že toho máme stále menej a že sme na tom stále biednejšie... Bohatstvo a dlhý zdravý život má svoj základ v spokojnosti a vyrovnanosti. Spokojnosť však nikdy nevyrastá z neprestajného uspokojovania, ale z vyhasnutia túžby po uspokojovaní...